prof. Gajdošová: “Psychológia je nádherná vedná disciplína”
Školský systém nezareagoval na súčasnú generáciu žiakov, generáciu tretieho milénia. Podľa prof. Gajdošovej z Fakulty psychológie PEVŠ chýba vo výučbe uplatnenie nového trendu v psychológii – pozitívnej psychológie s dôrazom na rezilienciu, šťastie, emocionálne a sociálne zdravie, altruizmus, a iné dôležité prvky bytia dnešnej generácie.
Prof. Eva Gajdošová je vedúca ústavu Školskej a pracovnej psychológie na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy. Je taktiež spoluzakladateľkou Asociácie školskej psychológie na Slovensku a v Českej republike. Venuje sa lektorskej činnosti pre manažérov a pracovníkov vo verejnej správe.
R:Myslíte si, že je dnešná generácia ešte horšia ako tá predošlá?
E: Ja si myslím, že nie. Milujem túto generáciu, lebo viem, že je to generácia, ktorá túži po tom istom, ako generácie pred ňou. Teda túži po láske, po šťastí, aby ich niekto mal rád, aby mali dlhotrvajúci vzťah a sú to tie hodnoty, ktoré mali aj generácie pred nimi.
Keď sme robili prieskum hodnôt mladých ľudí dnešnej generácie dali sme im desať hodnôt, ktoré mali zoradiť do rebríčka podľa dôležitosti. Predstavte si, že na prvom mieste sa objavila láska, na druhom mieste dobrá rodina, na treťom mieste priateľstvo a na štvrtom dobré manželstvo. Takže zrazu peniaze, kariéra, sex a erotika sa umiestnili pod nimi. Sú to úžasné zistenia.
R: Čo by sa malo zmeniť v dnešnom spôsobe výchovy? Či už zo strany rodičov alebo vyučujúcich?
E: Prichádza nám úplne iná generácia. Zabúdame na to, že virtuálna generácia tretieho milénia je iná. A školský systém na to nezareagoval. Pracuje s mladými ľuďmi tak, ako v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia, čo je chyba. Potrebujú iný spôsob práce, iné metódy, iné didaktické prostriedky aj iný prístup učiteľov. Hľadajú učiteľa, ktorý je pre nich síce pre autoritou, ale musí byť zároveň aj partnerom, aj kamarátom a vniesť do triedy humor, a vtipy. Mal by byť showman a vtedy si ich získa. Ale musí to byť človek, ktorému dôverujú a veria, že s nim môžu riešiť aj osobné problémy. Mal by predstavovať rolu dôveryhodnej autority.
R: Sú práve tieto vlastnosti, ktoré ste vymenovali aj známkou nejakého dobrého pedagóga? E: Áno, určite si myslím, že do popredia pôjdu učitelia, ktorých si dieťa môže vážiť, ktorým môže veriť a dôverovať, učitelia- dobrí odborníci. Kvalifikáciu a odbornosť učiteľov by som nepodceňovala, práve naopak, ale viac by som dala do popredia psychológiu človeka. V súčasnosti je veľmi potrebná.
R: Aké sú súčasné trendy vo výučbe alebo v školskej psychológii?
E: Obrovský trend už začal a to je začiatok 21. storočia, kedy sa objavila pozitívna psychológia. Nový smer, ktorý je ideálny pre školský systém. Pozitívna psychológia vniesla do hry také momenty, ktoré sme tu doposiaľ nemali. To znamená šťastie, wellbeing, rezilienciu, sociálne a emocionálne zdravie, solidaritu, altruizmus, spoluprácu. Trend pozitívnej psychológie v školách. Ale nie len v školách, ale aj na pracoviskách. Toto nám tu chýba.
R: Ako ste prišli na to, že sa chcete vydať práve profesiou školského psychológa?
E: Od troch rokov. Moji rodičia boli učitelia a ja som sa hrávala pod stolom, zatiaľ čo oni riešili školské problémy a problémy detí s poruchami učenia, správania, rodinami, rodičmi týchto detí. Dennodenne som tieto rozhovory počúvala a potom neskôr, keď som prešla na strednú školu som si uvedomila, že to boli najmä problémy psychologickej povahy. Neboli to problémy učenia, štúdia, pedagogického charakteru, ale skôr psychologické. A vtedy som si povedala, že možno štúdium psychológie ma privedie k tomu byť v škole a riešiť práve psychologické problémy školy.
R: Akou žiačkou ste boli na základnej škole? Predpokladám, že tou najlepšou.
E: Mýlite sa. Mala som v živote etapu, kedy som sa riadne bila s chalanmi. Keď som mala jedenásť som bola najväčší grázel triedy a potom to nejako ustupovalo. Na strednej škole som sa stala predsedníčkou triedy, už som brala psychológiu asi vážnejšie. Ale pamätám si, že som nemala veľký talent na jazyky, ale matematika mi na druhej strane išla lepšie. Okolie ma predurčovalo k štúdiu na MATFYZE no ja som sa zrazu rozhodla pre psychológiu. Sklamala som veľa ľudí, ktorí čakali, že zo mňa bude matematička. A nakoniec je zo mňa psychologička.
R: Čo môže znamenať, keď žiak robí ostatným spolužiakom v triede napriek, prípadne vo veľkej miere neposlúcha svojich učiteľov?
E: My psychológovia a školskí psychológovia vieme, že tých dôvodov môžu byť desiatky. Jeden z dôvodov je, že chce zapadnúť do triedy, chce tam patriť, chce byť súčasťou triedy a patriť do nejakej skupiny a robí to nevhodným spôsobom, teda upútava na seba pozornosť. Ďalšia možnosť je, že chce upozorniť na to, že ho niečo trápi, bolí, učitelia ho považujú za zlého, takže volajú rodičov. Rodičia sú nútení prísť do školy, riešiť svoje dieťa a tým pádom má dotyčný pocit, že konečne sa o neho zaujímajú. Ďalším dôvodom môže byť šikana v triede, teraz je tento jav veľmi populárny. Deti si vyhliadnu obeť a útočia proti nej, znevažujú ju, robia jej zle a trvá to niekedy aj mesiace alebo roky kým sa to prejaví, takže môže správanie šikanovanej osoby prejsť až do stavu agresivity.
R: Kde všade môže nájsť uplatnenie školský psychológ, je to iba v školách alebo môže nájsť uplatnenie aj v inej oblasti?
E: Teraz sa od psychológa v školách žiada, aby naozaj fungoval aj v oblasti sociálnej psychológie, pracovnej psychológie, klinickej psychológie, poradenskej psychológie, lebo rieši také problémy, ktoré všetky tieto disciplíny zahŕňajú. Určite sa môžu uplatniť okrem škôl aj v rôznych školských zariadeniach, napr. v centrách psychologickej prevencie a poradenstva, v centrách špeciálnopedagogického poradenstva, v detských domovoch, v liečebno-výchovných zariadeniach, v reedukačných zariadeniach, v kluboch mládeže, v centrách pre deti a rodinu, takže to pole pôsobnosti je obrovské.
R: Existuje nejaký typ kníh, alebo nejaká konkrétna kniha, ktorú by si malo každé dieťa prečítať?
E: Je to generácia, ktorá číta málo. Tieto technológie nás vedú iným smerom a teda dieťa si možno číta cez čítačku alebo cez iné zariadenia. Určite by som im odporučila rozprávky, kde dobro zvíťazí nad zlom a kde sa dieťa dozvie, že tie negatívne postavy deja sú porazené a víťazia tie dobré. Radila by som skôr siahnuť po takýchto knihách, aby získali motiváciu, že tu máme všetci bojovať za dobro a aby sa vniesli takéto momenty dobra do tejto spoločnosti.
R: A nejaké odporúčané knihy pre ich rodičov?
E: Je veľa kníh o rodičovskej výchove. Rodičia majú teraz možnosti vyberať si knižky, aby správne vychovávali, dobre vychovávali a sú to knihy práve venujúce sa tejto generácii detí. Odborníci rodičov upozorňujú na to, že napriek tomu, že na nich počas týždňa nemajú dostatok času je tu aj víkend. Vtedy si majú urobiť čas pre svoje dieťa a venovať mu pozornosť. Klásť mu otázky nielen typu či sa naučil do školy, aké má známky v žiackej knižke, ale čo ho trápi, čo ho bolí, či má nejakých kamarátov, či ho niekto niečím nezranil a skôr sa zaoberať otázkou bytia človeka na tejto Zemi a planéte.
R: Máte pre nás študentov nejaké rady, ako sa vysporiadať so stresom pred skúškami?
E: V prvom rade treba poznať seba, aký som typ osobnosti. Sú typy študentov, ktorí sa učia napr. v noci a vyhovuje im to. Sú typy, ktoré potrebujú ranné učenie. Čiže rozplánovať si deň podľa toho, aký som typ z hľadiska učenia sa. Či som typ, ktorý sa potrebuje prechádzať alebo typ, ktorý si musí vyznačiť to, čo je v texte podstatné. Ďalej je dôležité mať pri sebe sociálnu oporu, niekoho vedľa seba, možno spolužiaka, ktorý ide tiež na skúšku a s ktorým môžeme zdieľať tieto pocity. Možno niekoho, kto na chvíľočku preruší štúdium, donesie nám kávu a získame tak pocit, že tento človek na nás myslí a je pri nás. Čiže aj tá sociálna opora je dôležitá. Ďalším aspektom je organizácia práce. Nepodceniť prípravu, to znamená, že pred skúškou neodporúčam ísť na diskotéku a byť tam do rána, ale skôr si vypiť dobrý džús a trošku sa posilniť aj po tejto stránke. Takže v školskej psychológii poznáme niekoľko rád, ktoré by mohli pomôcť. Pomôcť by mohli aj poznámky na malých papierikoch, pretože vtedy, keď si ich človek píše, si celú látku zhrnie do malého priestoru a prinúti ho si učivo zopakovať. Je to taká posledná bodka pred skúškou a študent tak nadobudne pocit, že to má v kocke pripravené. Nechcem nabádať študentov, ale je to taký malý ťaháčik.
R: Už sa Vám stalo, že ste si museli pripraviť ,,ťahák“ na skúšku? Alebo ste v živote ,,ťahák“ nepotrebovali?
E: Tiež som si na psychológii na jednej skúške u veľmi prísneho profesora, ktorý skoro všetkých vyhadzoval, pripravila ťahák. Ten ťahák som vtedy nepoužila, pretože som bola dostatočne pripravená a dostala som jednotku. Dokonca som bola v poradí študentov na úplne prvom mieste. Za nami mala skúšku ďalšia skupina študentov a ten ťahák som požičala jednej mojej kamarátke, aby ho použila. Padol jej pred učiteľom na zem. Najprv ju chcel vyhodiť zo skúšky a keď sa pozrel na ten ťahák hovorí: ,,To je perfektné. Máte známku A, vráťte sa.“ Čiže naozaj tie ťaháky majú niečo do seba.
R: Kebyže študujem psychológiu, obsahuje tento odbor niečo, čo by mi mohol priniesť do môjho osobného života?
E: Psychológia je nádherná vedná disciplína. Môžete sa dozvedieť niečo o sociálnej psychológii, o všeobecnej a vývinovej psychológii, patopsychológii, poradenskej psychológii, klinickej, školskej psychológii, pracovnej psychológii.. Psychológia sleduje ako človek prežíva život okolo seba a jeho správanie sa v rôznych situáciách. Umožňuje mu naučiť sa reagovať v pracovnom procese vo firmách, organizáciách, v školskom procese, v školách a v školských zariadeniach na to, ako sa jedinci v daných prostrediach správajú, ako riešia konflikty, ako do takýchto sporov vstupovať, ako dopomôcť tomu zvládať stres, záťaž a krízy. Zároveň je to vedná disciplína, ktorá pomáha aj osobnostnému rastu a človeku ako takému lebo pomáha lepšie porozumieť sebe, porozumieť iným, vedieť ako na koho zareagovať a prípadne nevstupovať do problémov, ktoré by mohli nás ľudí nejakým spôsobom zraniť alebo odpútať jedného od druhého. Pomáha životu vo všeobecnosti. Aj osobnému, rodinnému a partnerskému.
Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD. pôsobí na Fakulte psychológie PEVŠ ako vedúca Ústavu školskej a pracovnej psychológie. Je garantkou magisterského študijného programu Školská a pracovná psychológia v rámci študijného odboru 3.1.9 Psychológia a garantkou doktorandského programu Školská psychológia v rámci študijného odboru 3.1.11 Pedagogická, poradenská a školská psychológia. Je autorkou a odbornou garantkou akreditovaného špecializačného vzdelávania „ Supervízor pre psychológov v školách a školských zariadeniach“. Habilitovala sa (doc.) a inaugurovala sa (prof.) v študijnom odbore psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 25 rokov pracovala pred svojim nástupom na Paneurópsku vysokú školu. Jej pedagogická orientácia smeruje ku školskej psychológii a práci školského psychológa, k aplikovanej pozitívnej psychológie v škole, k metódam školskej psychológie, k preventívnym a intervenčným programom v školách, ku kariérovému poradenstvu žiakov, k inkluzívnemu vzdelávaniu, k spolupráci školy a rodiny, k práci multidisciplinárnych tímov v školách ai. Jej súčasná vedecko-výskumná orientácia je zameraná na psychologické aspekty kvality školy, na duševné zdravie a wellbeing v školách, na školskú klímu a na multikultúrnu toleranciu v školskom prostredí.
Pôsobila ako hlavná riešiteľka a spoluriešiteľka vo viacerých slovenských a zahraničných výskumných projektoch, ako napr. projekt International School Psychology Association „The Handbook of Violence at Schools”, California, USA (2008), projekt Ministerstva zdravotníctva SR v rámci Národného programu starostlivosti pre deti a dorast „Tvorba projektu zameraného proti agresivite, suicidálnym činom, užívaniu návykových látok a šikane, pre učebné materiály a na realizáciu školení na školách“(2010,2011), projekt Ministerstva zdravotníctva SR v rámci Národného programu starostlivosti o deti a dorast “Rozvíjanie sociálno-emocionálnych kompetencií žiakov základných škôl s osobitným zreteľom na prevenciu agresivity, šikanovania, diskriminácie a rasizmu” (2012,2013),projekt experimentálneho overovania MŠ SR „Program rozvoja sociálno-emocionálneho učenia v humanistickej škole” (2007-2010), grantovej úlohy KEGA „Príprava učiteľov I. stupňa ZŠ na zvládanie agresie a násilia žiakov uplatnením preventívneho programu SECOND STEP!” ( 2004-2006), projekt MŠ SR „Program rozvoja sociálno-emocionálneho učenia v humanistickej škole” (2007-2010), EU project Liefelong learning ESPIL (European School Psychologists Improve Lifelong Learning) (2010 -2011), operačný program Vzdelávanie pri riešení výskumnej úlohy k modernizácii vysokoškolského vzdelávania pod názvom Medzinárodnou spoluprácou ku kvalite vzdelávania Paneurópskej vysokej školy NFP ( 2012 – 2015) a naposledy je koordinátorkou experimentálneho overovania dopadu inkluzívnej školy na osobnostný vývin žiakov (2016-2019) a grantovej úlohy GA AA 1/2019 „Sociálno-emocionálne zdravie žiakov ako významný psychologický indikátor evalvácie kvality školy“ (2019-2021)
Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD. je autorkou vyše 200 vedeckých monografií, vysokoškolských učebníc, vedeckých prác, odborných prác, príspevkov v odborných časopisoch a zborníkoch u nás aj v zahraničí.
<<< Späť