Študenti Fakulty ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ) vypracovali strategické scenáre pre Slovensko. Podľa výsledkov ich analýz a predikcií sa naša krajina môže stať druhým Dánskom, ale aj globálnou montážnou dielňou, či skladiskom. O tento študentský projekt prejavilo záujem aj Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré túto oblasť gestoruje.
Členské krajiny Európskej únie pravidelne spracúvajú strategické scenáre o budúcom vývoji svojej krajiny. Na Slovensku sa o to v rámci predmetu Strategický manažment na PEVŠ pokúsili šikovní študenti, ktorí vytvorili tím: Bc. Eva Ovečková (líder tímu), Bc. Zuzana Dvorčáková, Bc. Tereza Kurtová, Bc. Dominika Holovová a Bc. Michal Sebenský. Pod vedením doc. PhDr. Františka Okruhlicu, PhD. vypracovali niekoľko desiatok strán jedinečného projektu pod názvom „Slovensko 2030“. Zamerali sa najmä na oblasť politiky, ekonomiky, sociálnokultúrnu, technologickú, s osobitným dôrazom na školstvo a zdravotníctvo. V analýzach nechýbal ani rozbor korupcie, či start-upov.
„Študenti využili v praxi teoretické vedomosti. Strategické scenáre vypracovali na základe analýz a predikcií globálnych trendov, pričom sa opreli hlavne o PEST analýzu pri vyhodnocovaní pravdepodobností a neistôt. Podľa faktov, akými je napríklad určitá politická, geopolitická alebo bezpečnostná situácia, ich vplyv na spoločnosť a podnikateľské prostredie, môžeme predpokladať následný vývoj na základe vzťahov medzi integračnými zoskupeniami, politickými a ekonomickými vzťahmi a životnými podmnienkami“, vysvetľuje doc. Okruhlica.
Výsledkom daného výskumu boli štyri strategické scenáre možnej budúcnosti Slovenska. V tom prvom je podobné Dánsku a to nielen počtom obyvateľov, ale aj ekonomikou na úrovni plne integrovaného štátu. V druhom scenári je veľkou hrozbou únik mladých podnikavých ľudí mimo svoju rodnú krajinu, a to pre stagnujúci vzdelávací systém astimuláciu pracovných miest, ktorá je nastavená len na zahraničnej a korporátnej úrovni. Rizikom je, že mladí ľudia po získaní skúseností nemajú tendenciu vrátiť sa domov. Tretí scenár hovorí o upevňovaní politickej bubliny, ktorý so sebou prináša čas na zmenu a podporu podnikania pre najšikovnejších. Vo štvrtom scenári sa Slovensko stalo globálnou montážnou dielňou a skladiskom, kedy vzdelávanie podlieha okamžitému využitiu potrieb najmä korporácií, čo oslabuje budúcu konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti inovácií a podobne.
Vďaka tomuto úspešnému projektu študenti prirodzene pochopili, na čom sú scenáre založené v strategickom riadení, ako aj proces prípravy scenárov, ale aj ich tvorbu a zhodnotenie. Veľmi tomu pomáhali diskusie v rámci tímu. Zamysleli sa nad smerovaním našej krajiny, jej plusmi a mínusmi.
