V dňoch 12. – 15. apríla sa vybraní študenti Fakulty práva PEVŠ zúčastnili v rámci zvyšovania praktických zručností niekoľkodňového pobytu v Londýne, ktorého značnú časť strávili na pojednávaniach na londýnskych súdoch.
Ako zhodnotila pobyt jedna z účastníčok podujatia, Barbara Petláková?: „Boli to štyri dni plné zážitkov, nových skúseností, upevňovania kolektívu a nových priateľstiev. Človek sa pozrel na veci z úplne inej perspektívy a o to, čo sa nám zdá samozrejmé, iní ľudia bojujú.“
Študenti absolvovali pojednávania v menej závažných trestných veciach na Westminister Magistrates Court, konanie vo veci obžaloby z trestného činu fyzického útoku , až po kruté vraždy na London Criminal Court . Študentka ďalej popisuje pocity, ktoré v nej nová skúsenosť vyvolala: „Vo chvíli, keď bol človek tak blízko skutočnosti, si začal uvedomovať, ako by si mal ceniť to, že nepotrebuje v sedemnástich rokoch kradnúť lieky, starať sa o svoje dve vlastné deti a žiť v presvedčení, že jediným spôsobom ako uniknúť z reality je stať sa drogovo závislý“. Aj s takýmto prípadom sa budúci právnici stretli naživo na Highbury Corner Magistrates Court.
Nemenej významnou časťou „právnickej expedície“ bola aj ústredná súdna budova – The Royal Courts of Justice, v ktorej sídli hneď niekoľko súdov. Študentov tu zaujala najmä bohatá historická výstava justičných talárov aj s opisom toho, komu daný talár patrí, prečo má ten-ktorý talár taký strih a pod.
V neposlednom rade je potrebné spomenúť Najvyšší súd Spojeného kráľovstva, ktorý študentom poskytol ideálny priestor na to, aby sa na relatívne malej ploche, oboznámili s vybranými etapami právnych dejín tejto krajiny.
K zážitkom, ktoré ich prekvapili, patrilo aj správanie niektorých súdených: „Takíto ľudia nevnímajú skutočnosť, nikto ich neučil, ako sa na súdoch a nielen tam správať. Preto sme sa neraz stretli so situáciou, kedy odsúdený odzdravil sudcu slovom „čus“ alebo nevhodným správaním, kopaním do stien na mieste, kde sedel obžalovaný a podobne“. Realita, s ktorou sa v londýnskom súdnom systéme stretli, v nich vyvolala aj takéto myšlienky: Začali sme si viac vážiť spoločnosť, v ktorej žijeme, ktorá je aspoň ako-tak spoločnosťou slušných ľudí, ktorí v živote majú cieľ, za ktorým si idú. Môže to byť cieľ zlepšiť situáciu v krajine, chrániť nevinných, vychovávať budúcu generáciu. Nech je akýkoľvek, nemôžeme byť viac ako vďační, že nám škola poskytuje užitočné informácie pre našu budúcnosť a máme možnosť vycestovať a vidieť veci naživo. Nehovoriac o tom, že som vďačná za to, akí ľudia ma obklopujú na škole“.
Mimo prostredia súdnych dvorov v rámci voľného programu mali priestor navštíviť aj príjemnejšie miesta hlavného mesta UK: múzeum Madam Tussauds, vidieť London Eye, Big Ben, Buckingham Palace a obľúbenú časť ženskej časti výpravy Oxford Street.
