Blog

Trestný čin, priestupok, zločin. Aký je medzi nimi rozdiel ?

V médiách sa často stretávame s pojmami ako zločin alebo trestný čin, či priestupok. Nie je žiadnou výnimkou, že najmä mainstreamové média pravidelne nesprávne používajú tieto pojmy, napriek tomu, že ide o zákonom exaktne zadefinované pojmy, ktoré Vám bez ďalšieho môžu všeobecne napovedať o vážnosti protispoločenského konania, s tým súvisiacom treste, resp. sankcii, príp. naznačiť subjektívnu stránku – vnútorný vzťah páchateľa k takému konaniu.

V jednoduchosti z pohľadu protispoločenskej nebezpečnosti môžeme usporiadať tieto pojmy od najľahšieho po najvážnejšie nasledovne:

  1. Priestupok,
  2. Prečin,
  3. Zločin.

Priestupok

Priestupkom sa označuje zrejme najľahšia forma protispoločenského konania. Spravidla priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch (zákon č. 372/2990 Zb.) alebo v inom zákone. Priestupky sú totiž primárne upravené v zákone o priestupkoch, ale zároveň je značná časť priestupkového práva roztrúsená v rôznych iných právnych predpisoch prevažne správneho práva. V porovnaní s trestnými činmi za priestupok sa neukladá trest odňatia slobody. Priestupky sa zväčša trestajú pokutami, ale možno uložiť aj pokarhanie, zákaz činnosti, prepadnutie veci, či ochranné opatrenie, ktorým môže byť zhabanie veci alebo zákaz navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné športové alebo kultúrne podujatia.

Hranicu medzi priestupkom a trestným činom možno určiť len skúmaním naplnenia znakov skutkových podstát takého priestupku a trestného činu. Ak nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu, príp. ak tieto naplnené sú, ale ide o prečin a jeho závažnosť je nepatrná alebo malá, možno skutok kvalifikovať ako priestupok. Ak však skutok napĺňa aj skutkovú podstatu priestupku aj trestného činu, má prednosť stíhanie skutku ako trestného činu. Všeobecne je rozdiel medzi priestupkom a trestným činom v ich spoločenskej nebezpečnosti. Merateľnosť takej spoločenskej nebezpečnosti sa líši od toho-ktorého priestupku alebo trestného činu. Napríklad pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods.1 Tr. zák. je rozhodujúcim kritériom výška spôsobenej škody, ktorá musí prevyšovať aspoň škodu malú, i. e. 266,- EUR. V opačnom prípade by taký skutok mohol byť posudzovaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch.

Trestný čin

Prečin a zločin sú trestnými činmi. Pojem trestný čin tak všeobecne zahŕňa prečiny a zločiny. Trestné činy (prečin, zločin) na rozdiel od priestupkov sú upravené jednotne v jednom zákone – Trestný zákon.

Pri trestných činoch (na rozdiel od priestupkov) možno ukladať tresty a ochranné opatrenia. Trestami sú trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti a trest vyhostenia. Ochrannými opatreniami sú ochranné liečenie, ochranná výchova, ochranný dohľad, detencia, zhabanie veci a zhabanie časti majetku. Pri trestných činoch tak na rozdiel od priestupkov zákon poskytuje viac možností na potrestanie páchateľa, ktorými možno aj oveľa podstatnejšie zasiahnuť páchateľa. Táto skutočnosť je logicky daná v nadväznosti na vážnosť a nebezpečenstvo protispoločenského konania, ktoré trestné činy oproti priestupkom predstavujú, rovnako ako potrebu dôraznejšieho potrestania a prevychovania páchateľa.

Prečin

Prečinom je nedbanlivostný trestný čin alebo úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Prečinom je tak buď protiprávne konanie, ktorého sa páchateľ dopustí z nedbanlivosti alebo úmyselne avšak s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody najviac 5 rokov. Prečin tak v sebe implikuje ľahšie formy kriminality.

Zločin je vždy len úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Trestný zákon v osobitnej časti obsahuje základné skutkové podstaty trestných činov a k týmto tzv. kvalifikované skutkové podstaty. Základná skutková podstata obsahuje základné pravidlo správania, pri ktorého porušení páchateľovi hrozí tam uvedený trest. Ku základnej skutkovej podstate  prináležiaca kvalifikovaná skutková podstata obsahuje vždy prísnejšiu sankciu počítajúc s vážnejším protispoločenským konaním než to, ktoré upravuje základná skutková podstata. Napríklad za krádež v základnej skutkovej podstate § 212 ods.1 Trestného zákona hrozí trest až do 2 rokov, pri min. výške škody 266,- EUR. Ak však páchateľ spôsobí väčšiu škodu, t. j. 2.660,- EUR, skutok sa bude posudzovať v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a páchateľovi hrozí trest 6 mesiacov až 3 roky. Zločinmi sú tak aj úmyselné trestné činy, ktoré sú v základnej skutkovej podstate síce prečinmi, ak v prísnejšej skutkovej podstate úmyselného prečinu je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.

Osobitne zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný zločin.

Okrem výšky trestnej sadzby a subjektívnej stránky páchateľa, prečin a zločin, sa samostatne vyznačujú každý svojimi vlastnými osobitosťami a odlišnosťami, najmä:

  1. Aplikácia tzv. materiálneho korektívu – materiálny korektív je „poistkou“, ktorej posúdenie je v diskrečnej právomoci OČTK alebo súdu a možno ho aplikovať výlučne pri prečinoch v situáciách keď posudzovaný skutok „tancuje“ na hranici medzi priestupkom a prečinom, pričom nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná (resp. pri mladistvých malá).
  2. Trestná je len príprava na zločin, nie príprava na prečin – v rámci vývinových štádií trestného činu (1. príprava, 2. pokus. 3. dokonanie trestného činu) je trestným len príprava na zločin. V prípade pokusu je trestný už aj pokus o prečin.
  3. Možnosti ukladania priaznivejších trestov pri prečinoch – výlučne v prípade prečinov možno ukladať niektoré ľahšie, resp. alternatívne tresty. Napríklad súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky (tzv. „podmienka“), teda odsúdený vykoná podmienečný trest odňatia slobody na slobode a musí sa osvedčiť v skúšobnej dobe.
  4. Premlčanie trestného stíhania – trestnosť činu zaniká uplynutím tzv. premlčacej doby, ktorá je tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie; dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov; desať rokov, ak ide o ostatné zločiny; ďalej päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky; a tri roky pri ostatných prečinoch. Pre vysvetlenie k premlčaniu, trestné stíhanie páchateľa nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Kvalifikované plynutie času tak spôsobuje, že trestný čin nemožno vyšetriť, rozhodnúť o vine a uložiť trest. Obvinený však môže vyhlásiť, že na prejednaní veci trvá aj napriek premlčaniu. Premlčaním trestného stíhania sa slovenská verejnosť živo zaoberala a tento inštitút zarezonoval napr. v kauze vraždy Róberta Remiáša.

Kde sa dozviete viac?

Zaujala Vás táto téma? Vďaka štúdiu na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy máte príležitosť dozvedieť sa mnoho dôležitých informácii, ktoré Vám pomôžu v praxi. Je to úplne jednoduché! Tak neváhajte a vyplňte si online prihlášku na našej webovej stránke.

<<< Späť