Čo znamená Ex offo alebo ex officio?
Čo znamená Ex offo?
Ex offo alebo ex officio je právnický latinský výraz, ktorý v preklade znamená „z úradnej moci“ alebo „z úradnej povinnosti“.
Ak sa v praxi stretneme s týmto pojmom v kontexte, že súdne konanie začalo „ex offo“, znamená to, že takéto konanie začalo z vlastnej iniciatívy konajúceho štátneho orgánu alebo súdu. Zjednodušene povedané, princíp oficiality umožňuje štátnemu orgánu alebo súdu začať konať vo veci samej bez akéhokoľvek podnetu inej osoby. Účastník konania, ktoré začalo z vlastnej iniciatívy štátneho orgánu alebo súdu sa dozvie o začatí konania z doručeného oznámenia/uznesenia o začatí konania.
Zásada oficiality v trestnom konaní
Zásada oficiality v trestnom konaní je prejavom štátoprávnej idey, že iba štát má monopol viesť trestné stíhanie. Zásada oficiality úzko súvisí so zásadou legality. Je v podstate rozšírením zásady legality. Na základe zásady legality vzniká prokurátori povinnosť stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, a na základe zásady oficiality sú orgány činné v trestnom konaní, t.j. prokurátor a policajt, a zároveň aj súd, povinné konať vo veci, prijať podnety, oznámenia, začať postupovať z úradnej povinnosti (ex officio, v skratke ex offo – zásada oficiality) v súlade so zákonom a bez ohľadu na prípadné petície a žiadosti, ktoré do plnenia ich povinnosti zasahujú. Postup orgánov činných v trestnom konaní sa riadi zásadou oficiality. Preto rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nie je podmienené tým, či je podaný návrh niektorou z procesných strán na vydanie takého rozhodnutia alebo nie. Ak však je podaný niektorou zo strán návrh na takéto rozhodnutie, znamená to podnet pre orgán činný v trestnom konaní, aby sa príslušný orgán zaoberal otázkou dôvodnosti ďalšieho pokračovania v trestnom stíhaní.
Povinnosť oznámiť dobu a miesto konania vyšetrovacieho úkonu obhajcovi má policajt iba vtedy, keď mu obhajca oznámi, že sa chce vyšetrovacích úkonov zúčastniť. Zo zásady oficiality nemožno odvodzovať, že policajt je povinný kompenzovať v prípravnom konaní pasivitu profesionálneho obhajcu a nahrádzať ju vlastnou aktivitou v prospech obvineného. Opačný názor vychádza z chápania, že zásada legality a zásada vyhľadávacia sú odvodené od zásady oficiality, ktorá svojou dikciou pokrýva celé trestné konanie a jednotlivé úkony všeobecne a zásada legality sa vzťahuje len na trestné stíhanie. Zásada legality je tak lex specialis právnou úpravou.
Obhajoba ex offo
S pojmom ex offo sa taktiež stretávame aj pri slovnom spojení obhajca ex offo. Obvinený má právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu. Trestný poriadok ale taxatívne vymedzuje v § 37 a § 38 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, prípady, kedy obvinený v záujme jeho ústavného práva na právnu ochranu a práva na obhajobu, obhajcu musí mať. Ide o zabezpečenie práva na obhajobu v prípadoch, keď by inak mohlo byť úplne uplatnenia práva na obhajobu sťažené. Takéto prípady zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, všeobecne pomenúva pojmom ,,povinná obhajoba“. Obvinený musí mať v týchto taxatívne vymedzených prípadoch obhajcu od doby, kedy vznikol dôvod povinnej obhajoby. Ak je tento dôvod povinnej obhajoby daný už od vznesenia obvinenia, musí mať obvinený obhajcu od vznesenia obvinenia. Ak má obvinený niekoľko trestných stíhaní a v každom z nich je daný niektorý z dôvodov povinnej obhajoby, musí mať obvinený obhajcu v každom samostatnom trestnom konaní. Trestný poriadok rozlišuje medzi subjektívnymi (napr. obvinený je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená) a objektívnymi (napr. obvinený je vo väzbe) dôvodmi, kedy má obvinený sťažené úplné dosiahnutie realizácie práva na obhajobu.
Právo obhajoby obvineného
V prípade, ak nastane jeden z dôvodov povinnej obhajoby a obvinený si nezvolí obhajcu, musí mu byť obhajca bezodkladne ustanovený. Ak sú naplánované procesné úkony v prípravnom konaní (napr. výsluch obvineného, svedkov, a iné), orgán činný v trestnom konaní by mal ihneď požiadať príslušný súd o ustanovenie obhajcu. V opačnom prípade, ak by boli vykonané dôkazné prostriedky, ako napríklad výsluchy svedkov, vyšetrovací pokus a iné, v čase, keď je daný niektorý z dôvodov povinnej obhajoby a obvinený by nemal obhajcu, takéto dôkazné prostriedky by bolo potrebné vykonať opätovne, aby bolo zachované právo na obhajobu obvineného.
Od 1. januára je ustanovovanie ex offo obhajcov v trestnom konaní realizuje prostredníctvom programového prostriedku schváleného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Cieľom tohto opatrenia bolo zabezpečiť rovnomernosť ustanovovania medzi advokátmi zapísanými v zozname ex offo obhajcov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora.
<<< Späť