Má každý právo na obhajobu? A čo ak nemám na advokáta?
Právo na obhajobu patrí medzi základné zásady trestného konania. Toto právo prislúcha osobám, proti ktorým sa vedie trestné konanie, teda voči osobám, ktoré sú obvinené zo spáchania trestného činu.
Právo na obhajobu pozostáva z dvoch komponentov a to z tzv. materiálneho práva na obhajobu, v zmysle ktorého sa môže osoba obhajovať sama, má právo byť oboznámená s podstatou obvinenia, má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, rovnako má právo aj nevyjadriť sa ak nechce, na podporu svojich tvrdení môže predkladať dôkazy, na hlavnom pojednávaní môže klásť otázky svedkom a pod. Druhým komponentom práva na obhajobu je tzv. formálne právo na obhajobu, v zmysle ktorého sa môže dať každá osoba voči ktorej je vedené trestné konanie zastupovať právnym zástupcom.
Týmto právnym zástupcom nemôže byť akýkoľvek právnik, alebo osoba, ktorá získala vysokoškolské právnické vzdelanie. Za obhajcu si môže osoba voči ktorej je vedené trestné konanie zvoliť len advokáta, teda takého právnika ktorý je zapísaný v Slovenskej advokátskej komore. Tento advokát sa však následne môže dať v určitých prípadoch zastúpiť advokátskym koncipientom, avšak na takéto zastúpenie je potrebný aj súhlas samotného obvineného. Takýto postup je však možný len pri menej závažných trestných činoch, konkrétne v prípravnom konaní sa advokát môže dať zastúpiť koncipientom pri prečinoch a zločinoch, s výnimkou obzvlášť závažných zločinov. Na hlavnom pojednávaní však môže koncipient vystupovať v pozícii obhajcu len pri prečinoch. V prípade zločinov môže byť na hlavnom pojednávaní ako obhajca činný len advokát a pri obzvlášť závažných zločinoch môže byť obhajcom len advokát a to tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ sa obvinená osoba rozhodne, že chce aby ju v trestnom konaní zastupoval obhajca, spravidla si ho vyberá sama spomedzi advokátov zapísaných v Slovenskej advokátskej komore. Na základ písomného splnomocnenia následne vybraného advokáta splnomocní advokáta na výkon obhajoby. Pokiaľ si obvinený sám obhajcu nezvolí, môže mu ho zvoliť iná osoba. Takouto osobou je príbuzný v priamom rade (rodič, starý rodič, dieťa, vnuk a pod.), súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel/manželka, druh, alebo zúčastnená osoba. Obvinený si môže zvoliť aj viac než len jedného obhajcu. Musí si však zvážiť aj úhradu nákladov za takto zvolených obhajcov. Pokiaľ obvinený nemá dostatočné finančné prostriedky na úhradu trov obhajoby existuje možnosť, že mu obhajca bude pridelený. O takéto pridelenie obhajcu však obvinený musí požiadať sudcu (v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie, alebo v konaní pred súdom predsedu senátu), pričom je povinný preukázať, že skutočne nemá dostatočné finančné prostriedky na úhradu trov obhajoby. Pokiaľ je preukázateľné, že obvinený naozaj nemá dostatočné finančné prostriedky na to aby mohol sám zaplatiť trovy obhajoby, sudca jeho žiadosti vyhovie a pridelí mu advokáta zo zoznamu advokátov. Obvinený si v prípade pridelenia advokáta z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nemôže vybrať konkrétneho advokáta. Ak by obvinený trval na tom, že chce aby ho zastupoval konkrétny ním vybraný advokát, musel by hradiť trovy obhajoby. Vo všeobecnosti teda platí, že zvolenému advokátovi obvinený zaplatí trovy obhajoby a pri ustanovenom obhajcovi tieto trovy síce nehradí, avšak nemôže si vybrať konkrétneho advokáta zároveň musí preukázať, že skutočne nemá dostatočné finančné prostriedky.
Počas trestného konania môže obvinený obhajovať aj sám, bez využitia obhajcu. V určitých prípadoch je vak prítomnosť obhajcu vyžadovaná priamo o zákona, pričom nezáleží a tom či ho obvinený „chce“, alebo nie. Ide o tzv. povinnú obhajobu. Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní pokiaľ sa aktuálne nachádza vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody, na pozorovaní v zdravotníckom zariadení, ale tiež ak je pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ak je mladistvý (mladší ako 18 rokov), ak ide o konanie proti ušlému, ale aj vtedy ak ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine. Okrem týchto prípadov zákon ustanovuje, že obvinený musí mať obhajcu aj vtedy ak to súd (v prípravnom konaní policajt alebo prokurátor) považuje za potrebné vzhľadom na to, že existuje pochybnosť o spôsobilosti obvineného sa obhajovať. Rovnako musí mať obvinený obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a pri uložení ochranného liečenie s výnimkou protialkoholického liečenia. V týchto prípadoch musí mať obvinený obhajcu vždy, pričom ak si ho nevyberie sám., alebo ak mu ho nevyberie oprávnená osoba (rodič, manžel a pod.), ustanoví mu obhajcu súd. Náklady za trovy takto ustanoveného obhajcu v prípade povinnej obhajoby znáša obvinený. Neznáša ich len v prípade, ak nemá dostatočné finančné prostriedky na ich náhradu. V konaní o obzvlášť závažnom zločine sa vyžaduje, aby mala obvinená osoba obhajcu, avšak tohto práva sa môže obvinený vzdať po prvej porade so svojím obhajcom.
Úlohou obhajcu je trestnom konaní zastupovať záujmy obvineného a poskytovať mu právnu pomoc. Jeho činnosť by mala smerovať k tomu aby boli v konaní objasnené skutočnosti ktoré preukazujú nevinu jeho klienta, alebo tie ktoré jeho vinu zmierňujú. Okrem toho je oprávnený v mene obvineného podávať rôzne žiadosti, opravné prostriedky (napr. odvolanie), môže tiež nazerať do spisov a zúčastňovať sa úkonov pred súdom (napr. hlavné pojednávanie), a počas vyšetrovania zúčastňovať sa úkonov ustanovených v zákone (napr. výsluch svedka).
<<< Späť