Logické myslenie je potrebné v každodennom živote: Aké má postupy?

Logické myslenie pozostáva z viacerých postupov a foriem. Tieto postupy nám pomáhajú zorientovať sa vo svete okolo nás, aby nám dával zmysel. Využívame ich v každodennom živote a sú nám veľmi nápomocné aj pri rozhodovaní. Každý postup má svoje zákonitosti, no určité vlastnosti majú všetky postupy rovnaké, resp. každý z nich musí spĺňať isté pravidlá. Medzi postupy a formy logického myslenia patrí indukcia, syntéza, generalizácia (zovšeobecnenie), dedukcia, analýza, komparácia, konkretizácia, triedenie, klasifikácia, analógia, interpretácia, argumentácia, objasňovanie príkladmi. Ako tieto postupy a formy využívame v reálnom živote?

Indukcia nie je len vo fyzike, ale aj v logike

Jedným z logických myšlienkových postupov je indukcia, ktorá spočíva v tom, že na základe viacerých poznatkov o jednotlivých prípadoch vyvodíme všeobecný záver. Dochádza tam teda k postupu od jednotlivostí k zovšeobecneniu, postupujeme od konkrétnych javov k abstraktným, od známych veciach k neznámym. Výsledkom indukcie môže byť aj syntéza, čo už je forma logického myslenia. Závery, ku ktorým dochádzame na základe indukcie však nemusia byť presné a spoľahlivé.

Odkiaľ to viem? Vydedukoval som si to

Na rozdiel od indukcie sa pri dedukcii postupuje od všeobecného k jednotlivému až konkrétnemu. Dedukcia je teda opakom indukcie a pomocou nej rozdeľujeme celok na jednotlivé časti. Zakončením dedukcie môže byť analýza, teda nejaký rozbor, či vyslovenie predpokladov. Pri dedukcii odvodzujeme, vyvodzujeme a rozčleňujeme. Pri indukcii vytvárame z tvrdení o konkrétnych faktoch všeobecné tvrdenia, kým pri dedukcii vytvárame zo všeobecných poznatkov tvrdenia o určitých konkrétnych veciach. Závery, ktoré vyvodzujeme na základe dedukcie sú presnejšie než tie, ku ktorým dochádzame pomocou indukcie. Závery, ku ktorým dospejeme pomocou indukcie, majú určitú pravdepodobnosť, no pomocou dedukcie vznikajú isté a pravdivé tvrdenia.

Zovšeobecňovanie využívame v každodennom živote

Aj zovšeobecnenie, alebo inak povedané, generalizácia, je myšlienkovým postupom, ktorý denno-denne využívame. Ak okolo seba vnímame určité opakujúce sa znaky a vlastnosti predmetov, na základe nich potom tvoríme pojmy a výroky, ktoré sa týkajú celej triedy týchto predmetov. Pri generalizácii postupujeme od jednotlivého ku všeobecnému, pričom postupujeme od tvrdenia o časti triedy nejakých predmetov k tvrdeniu o celej triede predmetov.

Porovnávaniu sa v živote nevyhneme

Metóda, pri ktorej sa snažíme zistiť, ktoré vlastnosti pozorovaných javov sa zhodujú a ktoré sú rozdielne, musíme využiť porovnávanie či takzvanú komparáciu. Pri tomto postupe využívame analýzu a syntézu. Pri analýze „rozmieňame na drobné“, teda rozdeľujeme objekt na menšie časti a tie potom bližšie skúmame, pri syntéze zase spájame časti do jedného celku a sledujeme súvislosti medzi jednotlivými časťami tohto celku, resp. určitého javu. Pri komparácii porovnávame, rozlišujeme, dávame veci do protikladu.

Neviem ako to myslíš, skús konkretizovať …

Mnohokrát máme ťažkosti s porozumením určitých abstraktných alebo zložitých vecí, ktoré si nevieme tak úplne predstaviť. Riešením je konkretizácia, teda myšlienkový postup, pri ktorom prechádzame od všeobecnému pojmu ku konkrétnemu príkladu. Napríklad keď vám na skúške vyučujúci povie, aby ste uviedli konkrétny príklad na to, aké prejavy správania môže mať človek s obsesívno-kompulzívnou poruchou. Určité tvrdenie teda aplikujeme na konkrétny príklad, resp. demonštrujeme ho na príklade.

Rozvíjajte svoje logické myslenie ako študent psychológie na PEVŠ!

Štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole vám prinesie mnoho odborných znalostí a zručností, ktoré následne budete využívať v praxi ako psychológ. Dozviete sa viac aj o logike a logickom myslení na predmete Metodológia psychologického výskumu či Základy psychológie, ktoré absolvujete v rámci bakalárskeho stupňa štúdia. Prihlášku si môžete podať už teraz po kliknutí na tento odkaz.

<<< Späť