O škole a o uplatnení s absolventkou Monikou Kurtovou

O škole, o štúdiu, o jej aktivitách počas štúdia a o práci v IBM sme sa rozprávali s absolventkou Fakulty ekonómie a podnikania a Fakulty práva PEVŠ Monikou Kurtovou… Fakulta ekonómie a podnikania môže byť prvým krôčikom dostať sa do firmy svetového formátu ako je IBM a pracovať na pozícii Lead Financial Analyst EMEA countries,  čo síce väčšina z nás nevie čo znamená, ale Monika nám to veľmi rada vysvetlí…

 

P: Na úvod nám prezraď niečo viac o škole, o tvojom štúdiu. V čom si myslíš, že je PEVŠ iná v porovnaní s ostatnými vysokými školami? Čo by si nám vedela povedať o škole?

M: Vždy sa mi tam páčil osobný prístup jednotlivých vyučujúcich. Tým, že na škole je menej študentov ako na akýchkoľvek iných vysokých školách, tak si profesori na teba čas vždy nájdu. Kedykoľvek ich potrebuješ. Ale dôležité je, že ty musíš chceš. Musíš chcieť za nimi ísť, chcieť sa ich spýtať.

Oni sú tam vždy pre teba, radi ti pomôžu so všetkým, čo potrebuješ. To je prvá vec. Druhá vec – páči sa mi lokalita, hlavne kvôli Draždiaku. Skvelá je prístupnosť, či už autobusmi, akokoľvek. Je tam možnosť dostať sa aj po Mŕtvom ramene bicyklom či na korčuliach.  A podľa mňa sú výhodou aj obrovské možnosti, ktoré škola ponúka. Či už sú to stáže v rôznych firmách alebo úžasná spolupráca s ľuďmi na fakulte masmédií, vždy keď niečo natáčajú alebo fotia. Fascinovalo ma prostredie iných fakúlt, aj informatiky. Vždy mi dávalo zmysel, že jednotlivé učivá, ktoré sme tam mali sa vždy prepájali. To znamená, že na konci každého ročníka sme mali sumár všetkého a potom sa ti všetky myšlienky dávali do jedného celku a chápal si tomu učivu komplexnejšie. Nebolo to o bifľovaní, profesori sa zaujímali aj o naš názor.

P: Je pravda, že absolventi PEVŠ veľa zarábajú?

M: Všetko to záleží od teba, čo v živote chceš, ako tvrdo na tom pracuješ. Myslím si, že vieš sa dostať ďaleko, keď si ideš za svojím snom a tvrdo na tom makáš. A vysoká škola je určite dobrý základ na to, aby si sa v živote niekam dostal. Či dobre zarábame, to neviem, pre každého dobrý zárobok znamená niečo iné. Záleží, čo v živote potrebuješ.

P: Čo ťa viedlo k tomu, aby si študovala ekonómiu a podnikanie na PEVŠ?

M: Začala som hľadať vysokú školu v nejakom 3. až 4. ročníku na strednej škole. To, prečo som išla študovať ekonómiu a podnikanie vychádzalo v podstate z toho, že otec podnikal a nejak ma vždy bavili financie a aj jeho práca. A Paneurópska preto, lebo mi tam prvý ročník študovala moja kamarátka a povedala mi, že škola je super, je pri jazere, kde si vieš užiť leto, aj nejaké prednášky na brehu jazera, prečítať nejakú knihu, a to asi rozhodlo.

P: Bol na škole predmet, alebo skúška, s ktorou si mala problémy?

M: Ja som na PEVŠ študovala súbežné štúdium. Teda študovala som aj ekonómiu a podnikanie a zároveň aj právo. Mala som individuálne vzdelávanie. Na práve som mala obrovský problém s pracovným právom. Túto skúšku som robila niekoľkokrát. To bola pre mňa asi najťažšia skúška.

P: Počas štúdia si bola členkou akademického senátu. Určite si vykonávala aj ďalšie aktivity?

M: S vtedajším pánom tajomníkom sme sa snažili nadviazať spoluprácu s rôznymi firmami tak, aby sme mohli chodiť pracovať do firiem na rôzne stáže a nejaké povinné praxe. Pracovala som aj pre neziskové organizácie, či už tu v Bratislave alebo som sa stále venovala študentskému parlamentu v Senici. Písali sme študentské listy, robili sme rôzne eventy pre stredoškolákov a základné školy

P: O škole ekonomického zamerania kolujú strašiaky, že je matematika veľmi náročná. Bola si na výške kamoška s matikou alebo to bol nejaký tvoj strašiak…?

M: Matematika ma vždy bavila, už od základnej školy. Najradšej som mala 3D zobrazenie, keď sme robili prierezy kockou alebo akýmkoľvek kvádrom. To ma vždy fascinovalo a páčilo sa mi to. S matematikou som nikdy nemala problém, čísla ma bavili.

P: Keď ťa bavili čísla, tak si sa našla aj v štatistikách?  

M: V podstate áno, keď ťa nejakým štýlom čísla bavia, tak už vieš, ako sa máš na ne pozerať, čo za nimi možno vidieť. Štatistika je o niečo náročnejšia ako samotná matematika, ale podľa mňa idú ruka v ruke. Pre finančného analytika, ktorý pracuje v IBM je štatistika veľmi dôležitá, lebo analýza čísel sa od nás očakáva ako pridaná hodnota. Teda nie je to len o tom, že vidíš tie čísla, ktoré sú v našich interných systémoch, ale musíš zistiť, čo je za nimi a čo znamenajú, keď sú na tejto strane a čo dávajú spolu ako celok,  plus aj predikovať, čo sa stane v budúcnosti na základe daných informácií, ktoré máš… Takže nejakým štýlom od tej základnej, strednej a vysokej školy sa to so mnou tiahlo, až do IBM.

P: Pomáha ti v týchto štatistikách „pán Excel“?

M: Pán Excel je super, samozrejme, keď pracuješ s 1000 riadkami, stĺpcami, kolónkami, tak bez nejakých pomocných funkcií by si nebol schopný pracovať a strávil by si tu nespočetné hodiny, aby si si bol schopný niečo vyfiltrovať a nájsť za tým niečo.

P: Myslím si, že vy ekonómovia používate omnoho viac programov ako len Excel, povieš nám o nejakých?

M: Záleží na tom, na čom pracuješ. Ak sa píše nejaká vedecká práca, tak sa dá pracovať napríklad v SAPE, ktorý ti pomáha predikovať nejaké čísla a vieš v tom spraviť všetky korelačné, regresné a iné analýzy. Momentálne v práci najviac využívam Excel. IBM funguje so super počítačom Watsonom, ktorý je v podstate nejaká hlava a máme tu aj nejaké systémy, ktoré fungujú na tejto platforme a pomáhajú nám v týchto analýzach.

P: Keď sa ti otvorí tabuľka a máš tam strašne veľa čísel, ktoré predstavujú nejakú finančnú čiastku, pristupuješ k nim ako ku čistým číslam alebo premýšľaš nad nimi ako nad peniazmi?

M: Vzhľadom na prístup, ktorý sa vo firme snažili vybudovať naši manažéri a lídri, pozerám sa na tie čísla, hlavne keď ide o nejakého nášho zákazníka, ako na peniaze. Lebo koniec koncov, keď sú to len čísla, v úvodzovkách, len na papieri, v počítači, tak v reáli sa cez tie systémy potom oni pretavujú do tých peniažkov. Čiže vždy sa snažím na to pozerať tak, že toto je príjem a výdaj pre firmu, pre ktorú pracujem.

P: A čo stáže? Odporúčaš stáže a aké si absolvovala?

M: Stáže sú podľa mňa super. Vieš tam prepojiť učivo zo školy, ktoré ťa profesori naučia priamo v praxi. Keď ideš do firmy, ktorá pracuje v tom obore, vieš si veľmi rýchlo vyskúšať teóriu, ktorú si sa naučil v škole. My sme mali v prvom a v druhom ročníku povinné stáže, vždy cez leto. Museli sme doniesť aj potvrdenie, že sme takéto stáže absolvovali a mali sme za to kredity. V súčasnosti viem, že študenti na všetkých školách majú možnosť vykonávať stáže v rôznych firmách na Slovensku, je to v podstate na nich, či majú záujem a chcú.

P: Bola práca v IBM tvojou prvou prácou alebo to bola aj tvoja vysnívaná práca, kde si sa chcela raz dostať?

M: Práca v IBM nebola mojou prvou prácou, ale bola to moja povedzme prvá vážnejšia práca, kde som prešla pohovorom, dokonca trojkolovým. Nastupovala som v marci. Či to bola vysnívaná práca to neviem, chcela som vyskúšať iný svet ako len nejaký rodinný biznis. Zatiaľ sa mi to páči, preto som stále tu.

P: V čom spočíva tvoja súčasná náplň práce?

M: V súčasnosti pracujem vo Financial education tíme, čo je v podstate edukačný tím. Ale tri roky som od nástupu pracovala ako finančný analytik. Čo znamená, že konsoliduješ čísla pre nejakého klienta, ktorého IBM má. Či už sú to príjmy alebo výdaje a robíš veľmi veľa reportov a analyzuješ, kde ten klient je pre nás ziskový alebo na druhej strane stratový a s tým súvisí strašne veľa ďalších aktivít. A vždy ma to od strednej školy ťahalo k projektom a k vzdelávaniu a k tomu vlastne smerovali aj tie činnosti v neziskových organizáciách. Aj preto som sa zaujímala o prácu v edukačnom tíme. V súčasnosti vytvárame na jednej strane „eduky“, pre našich interných zamestnancov. Máme širokú škálu, okolo 160 kurzov a vzdelávame celú budovu. Minulý rok sme spravili dokonca 17 000 hodín. A zároveň robíme ďalšie rôzne vzdelávania, vyrábame plagátiky, hodnotíme fasilitátorov, chodíme na mítingy a je toho celkom veľa. Pracujeme s ďalšími finančnými centrami okolo sveta, momentálne pripravujeme obrovský event pre našich interných zamestnancov, takže je to široká škála aktivít.

P: Stíhaš popri práci aj nejaké koníčky?

M: Stíham ich celkom veľa. Stávam dosť skoro ráno, aby som stihla to, čo ma baví a čo ma napĺňa. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby mal človek spravený taký balans medzi prácou a medzi jeho záľubami. Venujem sa veľa športu a rôznym športovým aktivitám, záleží od počasia a jednotlivých ročných období. Popritom milujem chodiť domov za našimi, za naším „havošíkom“, tráviť čas s kamošmi a potom s knihou v ruke zájsť niekde do lesa.

P: Rada hovoríš o škole a o školských príhodách? Máš nejaké „funny“ zážitky, ktoré sa ti spájajú možno aj s PEVŠ-kou?

M: Pamätám si, to sa stalo môjmu spolužiakovi, ktorý sa zrejme veľmi učil v noci… Prišiel do triedy a chcel si pred hodinou pospať, ale zaspal na zadných laviciach a nastavil si budík, ktorý mu ale začal zvoniť počas vyučovacej hodiny. Tak chytil budík, vypol ho a pokračoval v spánku. A prišla za ním vyučujúca a potriasla ho: „Mohli by ste vstávať?“  A on: „Mami, mami, nechaj ma ešte 5 minút späť.“ Takže si to bol taký zážitok, ale bolo to v rámci normy. Pani vyučujúca to pochopila a zasmiali sme sa na tom.

P: Prezradíš nám nejaké svoje budúce méty, ktoré by si chcela v budúcnosti dosiahnuť?

M: Určite by som sa chcela v budúcnosti dostať do takého stavu, aby som pracovala sama a chcela by som určite robiť niečo také, čo by motivovalo ľudí a pomohlo im plniť si ich vlastné sny.

 

Ponuka bakalárskeho štúdia Ponuka magisterského a inžinierskeho štúdia Online prihláška <<< Späť