Aké sú dôsledky globalizácie pre kultúru a identitu krajín?
Dôsledky globalizácie sa prejavujú aj v jednoduchom cestovaní do rôznych krajín, v ktorých našinci nezriedka pracujú, študujú či žijú. Komunikujú na webe, vymieňajú si nápady, kultúrne hodnoty a skúsenosti. Študenti majú cez internet prístup na kurzy popredných univerzít po celom svete, no napríklad v rámci programu Erasmus na nich môžu aj dočasne študovať. Prínosy globalizácie vidno aj mimo Európy. Stovky miliónov ľudí sa vďaka ním dokázali vymaniť z extrémnej chudoby a chudobnejšie krajiny získali možnosť dobiehať tie bohatšie. Tento vývoj má nezanedbateľnú úlohu pri zvyšovaní stability, demokracie a mieru vo svete. Pravdou však je i to, že zďaleka nie každý spomínané výhody pociťuje aj na vlastnej koži. Otvorenejšie a intenzívnejšie svetové obchodovanie vystavilo mnohé naše spoločnosti konkurencii z krajín s podstatne nižšími platmi či bezpečnostnými a environmentálnymi štandardmi. V niektorých prípadoch to viedlo až ku zatváraniu fabrík a zániku tisícok pracovných miest. ( 1)
Vývoj pracovných miest v EÚ
Počet pracovných miest, ktoré priamo alebo nepriamo závisia od exportu mimo EÚ, neustále rastie. Kým v roku 2000 bolo takýchto pracovných miest 21,7 milióna, v roku 2017 sa ich počet vyšplhal na 36 miliónov. Každá miliarda z exportu mimo EÚ udržuje v priemere 13 tisíc pracovných miest. Nejde pritom len o pracovné miesta v samotných vyvážajúcich firmách, ale aj o miesta v podnikoch, ktoré im dodávajú svoje tovary a služby. Rastie tu aj pomer pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu. Pracovné miesta závisiace na exporte sú aj lepšie platené – v priemere o 12% viac. Vďaka exportu zo Slovenska do tretích krajín má na Slovensku prácu 282 tisíc ľudí. Ďalších 122 tisíc pracovných miest existuje vďaka exportu z iných členských krajín mimo EÚ. Dokopy to činí 17 percent všetkých pracovných miest na Slovensku. Existujú aj negatívne dopady globalizačnej nezamestnanosti.
Negatívny vplyv globalizácie
V Európe jej negatívne dopady najviac badať v sektoroch, kde sa nevyžaduje vysoká kvalifikácia. Ako napríklad textilná výroba, obuvnícky a kožiarsky priemysel, výroba kovov alebo iné výrobné odvetvia. Tu najviac hrozí presúvanie výroby do krajín s lacnou pracovnou silou. Presúvanie výroby bolo kedysi viac problémom pre krajiny západnej Európy, dnes mu čelia viac krajiny strednej a východnej Európy, odkiaľ sa výroba presúva do Ázie alebo severnej Afriky. ( 2)
Medziročnom porovnaní pokračoval pokles nezamestnanosti už 16. mesiac za sebou. Oproti decembru 2021 bola o 0,86 percentuálneho bodu nižšia. Spolu s nezamestnanosťou zaznamenal počas minulého roka významný pokles aj počet uchádzačov o zamestnanie. Za celý rok 2022 klesol o 22 082 osôb, teda o viac ako 11,03 percenta. V porovnaní so začiatkom roka bolo v evidencií uchádzačov podstatne menej aj ľudí nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, občanov starších ako 50 rokov, či mladých vo veku do 29 rokov. Počet voľných pracovných miest sa pritom v decembri medziročne zvýšil o viac ako 10-tisíc a dosiahol hodnotu 81 699. Nezamestnanosť a počet uchádzačov o zamestnanie klesali aj v roku 2021. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v priebehu roka 2021 o 0,81 percentuálneho bodu, počet osôb v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa zmenšil o 27 116. ( 3)
Identita krajín a kultúra krajín
Účasť na kultúrnych aktivitách je viac-menej stabilná vo všetkých vekových kategóriách, pričom mladí ľudia sa (neprekvapujúco) viac zúčastňujú na miestnych a spoločenských aktivitách, hoci to nie je pravda v prípade všetkých umeleckých foriem. Zatiaľ čo celková väčšina sa na podujatiach zúčastňuje, omnoho menšie percento sa na nich amatérsky podieľa. Trh s kultúrou však zostáva jedným z hlavných faktorov hospodárskeho zdravia miest. Popri kultúre fungujú odvetvia, ktoré sú s ňou spojené, ako sú médiá, reklama, móda, dizajn a všetky formy publikovania, ako aj nové odvetvie videohier a digitálneho podnikania. Ak sa tieto odvetvia zoskupia ako aktivity, ktorých príjem do veľkej miery závisí od duševného vlastníctva, ich príspevok k HDP EÚ dosahuje približne 39%. Stimulačný účinok kultúrnych odvetví prostredníctvom infraštruktúry vytvorenej pre ich rozvoj – od kancelárií až po kultúrne centrá, koncertné sály, divadlá, kiná, múzeá, lokality kultúrneho dedičstva a štúdiá – pociťuje celé mesto, od reštaurácií, hotelov, obchodov a barov až po dopravný systém. Na mnohých miestach sa v správe kladie otázka, či sa kultúra, teda súčasná kultúra aj kultúrne dedičstvo, najlepšie hodnotí z hľadiska jej vlastného významu alebo ako prispievateľka k ďalším sociálnym a hospodárskym benefitom. Ďalej sa v nej uvádza, že stratégie, ktoré vynechávajú kultúrny rozmer, môžu mať len obmedzený úspech, a že keď sa kultúra z dlhodobého hľadiska hodnotí ako taká, zohráva najpozitívnejšiu úlohu, keďže vdychuje život mestám a zvyšuje ich renomé. (4)
Digitalizácia a jej vplyv na ľudstvo
Zlepšené pravidlá týkajúce sa európskej digitálnej identity (tzv. eID) pomôžu ľuďom využívať verejné služby a vykonávať online transakcie v celej EÚ.Európska digitálna identita (eID) umožňuje vzájomné cezhraničné uznávanie vnútroštátnych systémov elektronickej identifikácie. Umožňuje európskym občanom identifikovať sa a autentifikovať sa online bez toho, aby sa museli obracať na komerčných poskytovateľov. Digitálna identita umožňuje občanom prístup k online službám iných členských štátov EÚ pomocou ich národného elektronického preukazu totožnosti. V roku 2021 Komisia predložila návrh vychádzajúci z rámca eIDAS, ktorého cieľom je umožniť do roku 2030, aby aspoň 80 % občanov využívalo digitálnu identitu na prístup ku kľúčovým verejným službám vrámci EÚ.(5)
Zaujala vás táto téma a chcete sa o nej dozvedieť viac? Pošlite si online prihlášku na bakalárske štúdium na Fakulte ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy.
Zdroje:
( 1) https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/co-nam-sposobuje-globalizacia-2017-05-29_sk
(4) https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/resources/docs/qe-04-16-540-sk-n.pdf
<<< Späť