Blog

Ako môže ekonomika pomôcť riešiť sociálne nerovnosti?

muž na ulici

Pre sociálne nerovnosti nie je určená presná definícia, my však uvádzame niekoľko charakteristík ktoré opísal A. McKay „Nerovnosť má význam pre chudobu. Pre danú úroveň priemerného príjmu, vzdelania, vlastníctva pozemkov a pod. Nárast nerovností v týchto charakteristikách takmer vždy vyvolá nárast absolútnej a relatívnej deprivácie. Napríklad, ak je vysoká miera príjmovej nerovnosti medzi regiónmi, tak je vysoká pravdepodobnosť, že regióny s nižšími príjmami majú vyššie riziko chudoby. Existuje stále viac dôkazov, že krajiny, ktoré majú vysokú úroveň nerovností dosahujú v priemere nižší ekonomický rast.“ (McKay 2002) Jednu veľmi zaujímavú charakteristiku má aj Frank Cowell, ktorý sociálnu nerovnosť definuje podľa matematického chápania ako „Nerovnosť naznačuje odklon od určitej myšlienky rovnosti. Môžeme to prirovnať k matematickému vyjadreniu , kde rovnosť znamená , že dve alebo viac kvantít má rovnakú veľkosť a nerovnosť súvisí s rozdielmi v týchto množstvách.“ (Cowell 2009) Socioekonomickú nerovnosť opisuje G. H. Lenski  ako „nerovnosť v rozdelení vzácnych statkov , ktorými sú materiálny blahobyt , moc a prestíž“ (Lenski 1996)

Ako rozdeľujeme sociálne nerovnosti?

Sociálne nerovnosti poznáme ako pojem z ktorého v množstva prípadoch vyplýva chudoba. Môžu byť 2 rôzne prípady, kedy k tejto sociálnej nerovnosti dôjde, buď je to neovplyvňujúca situácia kedy dochádza k politickým a ekonomickým podmienkam alebo si za to môžeme sami napr. nedostatočnou pracovitosťou, ochotou, ambíciami a pod. Mareš delí sociálne nerovnosti nasledovne: príjmová nerovnosť, nerovnosť v spotrebe, statusová nerovnosť, nerovnosť v schopnostiach, vo vzdelaní, nerovnosť na trhu práce a nerovnosť životných podmienok a ich riziká. (Mareš 1999) Nerovnosť v spotrebe súvisí s uspokojovaním potrieb, kde na jednej strane sú ľudia s vysokými finančnými príjmami ktorý si môžu dovoliť neobmedzené uspokojovanie a na druhej strane sú ľudia pre ktorých sú niektoré produkty a služby nedostupné. Nerovnosť v schopnostiach a vo vzdelávaní patrí k najdôležitejším druhom sociálnej nerovnosti. Na to, aby v spoločnosti ľudia zaujali hodnotnú pozíciu, mali by mať dostatočné vedomosti a schopnosti. A vzdelanie nie len v prvej etape života ale celoživotné vzdelanie. Michálek to opísal takto: „Práve výrazné disparity vzdelania sú dôvodom, respektíve dôsledkom výrazného zaostávania a chudoby mnohých regiónov“ (Michálek 2004). Ďalším aspektom je nerovnosť na trhu práce. Je to faktor ktorý zaraďuje ľudí do jednotlivých pozícii a od toho sa odvíja ich príjem, ľudia sú do tohto faktoru zaraďovaní podľa toho, aké majú dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské, bakalárske alebo vyššie).

Aké politické nástroje môžu riešiť problém nerovností? 

Členské štáty majú k dispozícii niekoľko politických nástrojov na zlepšenie rovnosti príjmov a rovnakých príležitostí. Investície do vzdelávania a zručností sú kľúčovým politickým nástrojom na zníženie nerovnosti a podporu rovnakých príležitostí. Konkrétne, v reakcii na meniace sa pracovné postupy vyvolané technológiou má zvyšovanie zručností nízkokvalifikovaných pracovníkov najväčší potenciál bojovať proti mzdovému rozptylu a zároveň vytvárať viac pracovných miest. Daňový a dávkový systém predstavuje kľúčový politický nástroj na riešenie príjmovej nerovnosti. Aj keď sú politiky na riešenie chýbajúcich zručností užitočné zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, zmeny v daňovom a dávkovom systéme môžu mať bezprostrednejší účinok. Poskytovanie kvalitných sociálnych služieb predstavuje veľmi dôležitý nástroj v boji proti rastúcej nerovnosti príležitostí. Základnými nástrojmi, ako prerušiť prenášanie znevýhodnenia z jednej generácie na ďalšiu, sú: vysokokvalitná a dostupná starostlivosť o deti, sociálne bývanie, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť.  (Dostupné z internetu : https://commission.europa.eu/system/files/2018-06/european-semester_thematic-factsheet_addressing-inequalities_sk.pdf

Chceš sa dozvedieť viac o sociálnych nerovnostiach a ekonómii? Študuj ekonómiu na PEVŠ!

Tento článok bola iba kvapka v mori čo sa ekonómie týka. Ak sa o nej chceš dozvedieť viac, prihlás sa na štúdium ekonomiky a manažmentu podnikania v dennej alebo externej forme so zameraním alebo bez na našej Fakulte ekonómie a podnikania.

 

Použitá literatúra 

COWELL, F. A. 2009: Measuring Inequality. Oxford (Oxford university press)

Lenski, Gerhard E. 1966. Power and Privilege: A Theory of Social Stratification. New York: McGraw-Hill Book Company

MAREŠ, P., 1999: Sociologie nerovnosti a chudoby. Slon, Praha

McKAY, A. 2002: Defining and Measuring Inequality. London (Economist Resource Centre)

MICHÁLEK, A. 2004: Meranie chudoby v regiónoch (okresoch SR). Sociológia, 36(1), 7-30

https://commission.europa.eu/system/files/2018-06/european-semester_thematic-factsheet_addressing-inequalities_sk.pdf

<<< Späť