Ako môže ekonomika pomôcť riešiť sociálne nerovnosti?
Pre sociálne nerovnosti nie je určená presná definícia, my však uvádzame niekoľko charakteristík ktoré opísal A. McKay „Nerovnosť má význam pre chudobu. Pre danú úroveň priemerného príjmu, vzdelania, vlastníctva pozemkov a pod. Nárast nerovností v týchto charakteristikách takmer vždy vyvolá nárast absolútnej a relatívnej deprivácie. Napríklad, ak je vysoká miera príjmovej nerovnosti medzi regiónmi, tak je vysoká pravdepodobnosť, že regióny s nižšími príjmami majú vyššie riziko chudoby. Existuje stále viac dôkazov, že krajiny, ktoré majú vysokú úroveň nerovností dosahujú v priemere nižší ekonomický rast.“ (McKay 2002) Jednu veľmi zaujímavú charakteristiku má aj Frank Cowell, ktorý sociálnu nerovnosť definuje podľa matematického chápania ako „Nerovnosť naznačuje odklon od určitej myšlienky rovnosti. Môžeme to prirovnať k matematickému vyjadreniu , kde rovnosť znamená , že dve alebo viac kvantít má rovnakú veľkosť a nerovnosť súvisí s rozdielmi v týchto množstvách.“ (Cowell 2009) Socioekonomickú nerovnosť opisuje G. H. Lenski ako „nerovnosť v rozdelení vzácnych statkov , ktorými sú materiálny blahobyt , moc a prestíž“ (Lenski 1996)
Ako rozdeľujeme sociálne nerovnosti?
Sociálne nerovnosti poznáme ako pojem z ktorého v množstva prípadoch vyplýva chudoba. Môžu byť 2 rôzne prípady, kedy k tejto sociálnej nerovnosti dôjde, buď je to neovplyvňujúca situácia kedy dochádza k politickým a ekonomickým podmienkam alebo si za to môžeme sami napr. nedostatočnou pracovitosťou, ochotou, ambíciami a pod. Mareš delí sociálne nerovnosti nasledovne: príjmová nerovnosť, nerovnosť v spotrebe, statusová nerovnosť, nerovnosť v schopnostiach, vo vzdelaní, nerovnosť na trhu práce a nerovnosť životných podmienok a ich riziká. (Mareš 1999) Nerovnosť v spotrebe súvisí s uspokojovaním potrieb, kde na jednej strane sú ľudia s vysokými finančnými príjmami ktorý si môžu dovoliť neobmedzené uspokojovanie a na druhej strane sú ľudia pre ktorých sú niektoré produkty a služby nedostupné. Nerovnosť v schopnostiach a vo vzdelávaní patrí k najdôležitejším druhom sociálnej nerovnosti. Na to, aby v spoločnosti ľudia zaujali hodnotnú pozíciu, mali by mať dostatočné vedomosti a schopnosti. A vzdelanie nie len v prvej etape života ale celoživotné vzdelanie. Michálek to opísal takto: „Práve výrazné disparity vzdelania sú dôvodom, respektíve dôsledkom výrazného zaostávania a chudoby mnohých regiónov“ (Michálek 2004). Ďalším aspektom je nerovnosť na trhu práce. Je to faktor ktorý zaraďuje ľudí do jednotlivých pozícii a od toho sa odvíja ich príjem, ľudia sú do tohto faktoru zaraďovaní podľa toho, aké majú dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské, bakalárske alebo vyššie).
Sociálne nerovnosti ako nevyhnuteľná súčasť každého ekonomického systému
Sociálne nerovnosti v obyvateľstve sú súčasťou každého jedného ekonomického či politického systému. Ani utopické predstavy o dokonalej rovnosti, na ktorých sú založené rôzne ideológie (ako socializmus či komunizmus) nie sú od sociálnych nerovností v realite ušetrené, ba práve naopak. V ideológiách navonok snažiacich sa o rovnosť všetkých ľudí sú sociálne nerovnosti v konečnom dôsledku najväčšie.
Sociálne nerovnosti v kapitalistickom zriadení
V kapitalistickom zriadení sú sociálne nerovnosti na prvý pohľad oveľa výraznejšie. Po vzore západného sveta vidíme na jednej strane extrémne bohatstvo rôznych finančných skupín, spoločností či politikov, na druhej strane aj v podstate absolútnu chudobu. Práve v kapitalistickom systéme môžu za veľké sociálne nerovnosti 3 kľúčové faktory:
Prvým je akákoľvek minimálna alebo takmer nulová absencia sociálnych opatrení na podporu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Nie všetci totiž skončia na hranici chudoby z dôvodu nedostatočnej pracovitosti – mnohých tam zaženie choroba alebo iné nešťastie. Druhým je nulová regulácia maximálnej výšky majetku, čo dovoľuje malému percentu ľudí vlastniť obrovské percento celkového majetku. Až na poslednom mieste stojí vôľa alebo nevôľa ľudí pracovať a zvyšovať svoj ekonomický potenciál.
Sociálne nerovnosti v socialistickom zriadení
Naopak, v krajinách so socialistickým zriadením sa na veľkej sociálnej nerovnosti podieľa najmä propaganda o rovnosti. Tento trend je možné vidieť v mnohých krajinách, kde dodnes vládne tvrdá ruka socializmu. Čím väčšia normalizácia, tým je bežné obyvateľstvo chudobnejšie a elity (v podobe vládnucej garnitúry) bohatšie.
Sociálne nerovnosti v strednej Európe
Stredná Európa, napríklad v podobe krajín V4 má podľa mnohých štatistík najlepšie výsledky z pohľadu sociálnych nerovností. Vďaka prieniku oboch systémov zriadenia totiž dáva ľuďom dostatok slobody na zarábanie financií a neobmedzuje, koľko majetku môže kto vlastniť. Na druhej strane majú tieto krajiny ako pozostatok socializmu aj silný sociálny systém (či už zameraný na nezamestnaných, zdravotne znevýhodnených či tehotné ženy a matky), vďaka čomu sú tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva chránené pred absolútnou chudobou.
Aké politické nástroje môžu riešiť problém nerovností?
Členské štáty majú k dispozícii niekoľko politických nástrojov na zlepšenie rovnosti príjmov a rovnakých príležitostí. Investície do vzdelávania a zručností sú kľúčovým politickým nástrojom na zníženie nerovnosti a podporu rovnakých príležitostí. Konkrétne, v reakcii na meniace sa pracovné postupy vyvolané technológiou má zvyšovanie zručností nízkokvalifikovaných pracovníkov najväčší potenciál bojovať proti mzdovému rozptylu a zároveň vytvárať viac pracovných miest. Daňový a dávkový systém predstavuje kľúčový politický nástroj na riešenie príjmovej nerovnosti. Aj keď sú politiky na riešenie chýbajúcich zručností užitočné zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, zmeny v daňovom a dávkovom systéme môžu mať bezprostrednejší účinok. Poskytovanie kvalitných sociálnych služieb predstavuje veľmi dôležitý nástroj v boji proti rastúcej nerovnosti príležitostí. Základnými nástrojmi, ako prerušiť prenášanie znevýhodnenia z jednej generácie na ďalšiu, sú: vysokokvalitná a dostupná starostlivosť o deti, sociálne bývanie, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. (Dostupné z internetu : https://commission.europa.eu/system/files/2018-06/european-semester_thematic-factsheet_addressing-inequalities_sk.pdf )
Chceš sa dozvedieť viac o sociálnych nerovnostiach a ekonómii? Študuj ekonómiu na PEVŠ!
Tento článok bola iba kvapka v mori čo sa ekonómie týka. Ak sa o nej chceš dozvedieť viac, prihlás sa na štúdium ekonomiky a manažmentu podnikania v dennej alebo externej forme so zameraním alebo bez na našej Fakulte ekonómie a podnikania.
Použitá literatúra
COWELL, F. A. 2009: Measuring Inequality. Oxford (Oxford university press)
Lenski, Gerhard E. 1966. Power and Privilege: A Theory of Social Stratification. New York: McGraw-Hill Book Company
MAREŠ, P., 1999: Sociologie nerovnosti a chudoby. Slon, Praha
McKAY, A. 2002: Defining and Measuring Inequality. London (Economist Resource Centre)
MICHÁLEK, A. 2004: Meranie chudoby v regiónoch (okresoch SR). Sociológia, 36(1), 7-30
<<< Späť