Blog

Porucha osobnosti je pomerne bežným javom. Ako sa najčastejšie prejavuje?

porucha osobnosti

Termín porucha osobnosti sa používa v súvislosti s človekom, ktorý sa výrazným spôsobom odchyľuje od toho, akým spôsobom priemerný človek v danej kultúre vníma, myslí, cíti a vytvára si vzťahy s druhými ľuďmi. Tieto spôsoby správania, myslenia, cítenia a vzťahovania sa k druhým sú stabilné a zahŕňajú rôzne psychologické prejavy. Sú rigidné, to znamená, že sú u človeka prítomné aj v situáciách, keď je to nežiaduce a môžu spôsobovať problémy jednak človeku s poruchou osobnosti, alebo ľuďom okolo neho. Človek má v určitom zmysle problém prispôsobiť sa spoločnosti a jej normám. Je tiež dôležité stanoviť stupeň závažnosti odlišnosti od normálnej osobnosti. Ak sú u človeka prítomné len určité črty, ktoré mu však neznemožňujú prispôsobiť sa spoločnosti, hovorí sa o tzv. akcentovanej osobnosti, to znamená, že to ešte nie je porucha osobnosti. Táto ľahšia forma sa vyskytuje medzi ľuďmi oveľa častejšie než ťažká forma poruchy osobnosti, ktorá so sebou nesie aj rôzne chronické osobné a sociálne problémy.

Porucha osobnosti môže byť egosyntónna alebo egodystónna

Existuje viacero porúch osobnosti, pri niektorých človek s poruchou osobnosti zažíva problémy so sebou samým, pri iných problémy zažíva jeho okolie, zatiaľ čo človek s poruchou osobnosti môže byť so svojou osobnosťou spokojný a nepokladať ju za problém. Rozlišuje sa teda egosyntónna forma poruchy osobnosti – človek s poruchou sa považuje za zdravého, a egodystónnu formu poruchy osobnosti, pri ktorej sa človek s poruchou osobnosti trápi pre svoju povahu, trpí kvôli nej a chcel by ju zmeniť. V súčasnosti sa pri pohľade na viaceré psychické poruchy, vrátane porúch osobnosti, uplatňuje dimenzionálny model, v ktorom sú medzi normou a patológiou plynulé prechody a konkrétna diagnóza závisí od miery určitého znaku.

Paranoidná porucha osobnosti a jej najčastejšie prejavy

Ako už z názvu tejto poruchy osobnosti vyplýva, ústredným symptómom je práve paranoja. Človek s paranoidnou poruchou osobnosti je nadmieru ostražitý, nedôverčivý voči druhým, podozrievavý a vzťahovačný. Býva často precitlivený na urážky, podráždený a negativistický k druhým. Predpokladá, že mu chcú druhí ublížiť alebo mu nejakým spôsobom škodiť. Zároveň býva fascinovaný mocou a autoritou, mnohokrát sám seba môže preceňovať a nadmieru chváliť. S človekom s paranoidnou poruchou osobnosti je veľakrát náročné viesť dialóg, pretože má sklon preberať alebo vytvárať rôzne spiklenecké a konšpiračné teórie ohľadom toho, čo sa okolo neho a vo svete deje, zároveň má sklon k agresivite, žiarlivosti a podráždenosti. V detstve tento typ ľudí často zažíval ponižovanie, kritiku a tvrdé tresty, rodina mohla zdôrazňovať možné ohrozenie druhými ľuďmi a postoj, že svet je nebezpečné miesto.

Ľudia so schizoidnou poruchou osobnosti sa zvyknú izolovať

Najvýraznejším prejavom pri schizoidnej poruche osobnosti býva sklon k stiahnutiu sa a izolácii. Ľudia s touto poruchou osobnosti často uprednostňujú samotu a fantáziu namiesto spoločenských aktivít. Ich emočný repertoár je zúžený, môžu často cítiť chlad a majú problém vyjadriť svoje emócie. Druhí ich môžu vnímať ako čudákov, no oni sú voči kritike aj pochvale zväčša ľahostajní. Zvyčajne tiež nemajú záujem o intímne a sexuálne vzťahy. Rodinné prostredie, z ktorého pochádzajú, nie je veľmi vrelé, môže byť neadekvátne a obsahovať ambivalentné vzťahy. Medzi príbuznými týchto ľudí sa často nájdu aj ľudia s poruchou zo schizofrenického spektra. Človek so schizoidnou poruchou osobnosti často túži po blízkom vzťahu, no zároveň má z neho obrovský strach, bojí sa, že bude druhým človekom „pohltený“, pričom tento strach veľakrát nemusí byť uvedomovaný.

Disociálna porucha osobnosti je závažný spoločenský problém

Disociálna porucha osobnosti, ako ju označuje DSM-V, zatiaľ čo v Medzinárodnej klasifikácii chorôb je jej názov antisociálna porucha osobnosti, predstavuje obrovský spoločenský problém. Je to z toho dôvodu, že ľudia s touto poruchou osobnosti majú sklon k závažnej trestnej činnosti. Medzi základné znaky týchto ľudí patrí ignorovanie spoločenských noriem, zákonov a záujmov druhých ľudí. Nevyjadrujú záujem o druhých, ich správanie je chladné, majú tiež nízku mieru empatie a nevedia si vytvárať dlhodobejšie vzťahy. Sú netrpezliví, pokiaľ sa jedná o uspokojenie ich potrieb, zväčša neprežívajú pocity viny alebo výčitkám svedomia. V ich anamnéze môžeme vidieť kruté alebo ľahostajné zaobchádzanie, ktoré zažívali v detstve, mohli byť tiež obeťami sexuálneho zneužitia alebo týrania.

Hraničná porucha osobnosti sa vyznačuje emočnou nestabilitou

Práve z toho dôvodu sa o hraničnej poruche osobnosti hovorí aj ako o emočne nestabilnej poruche osobnosti. Rozlišujú sa dva typy tejto poruchy osobnosti, a to: impulzívny typ a hraničný typ. Pri impulzívnom type sa u človeka vyskytujú náhle a nerozvážne prejavy v správaní, výbuchy hnevu, nestála a vrtošivá nálada. Hraničný typ sa zase vyznačuje narušeným sebaobrazom človeka, pocitmi prázdnoty a problémami so svojou identitou v zmysle, že často nevedia, kým vlastne sú.  Človek s touto poruchou sa často zapletie do intenzívnych vzťahov a prehnane sa snaží o to aby sa vyhol odmietnutiu alebo opusteniu. Často je uňho prítomné aj sebapoškodzovanie a rizikové správanie vo forme častého striedania sexuálnych partnerov, sexuálny styk bez ochrany, užívanie drog, a podobne. Má problém s reguláciou emócií a veľakrát môže zažívať aj flashbacky traumatických udalostí, ktoré sa môžu javiť ako psychotické epizódy.

Ďalšie poruchy osobnosti…

Porúch osobnosti existuje okrem spomenutých štyroch viac, konkrétne sú to: narcistická porucha osobnosti, histriónska porucha osobnosti, úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti, závislá porucha osobnosti, anankastická porucha osobnosti, a potom ešte iné, zmiešané poruchy osobnosti ako je napríklad pasívne-agresívna porucha osobnosti.

Ak ťa zaujíma psychopatológia a poruchy osobnosti, poď študovať psychológiu na PEVŠ!

O poruchách osobnosti sa môžeš dozvedieť mnoho zaujímavých odborných poznatkov ako študent psychológie na Paneurópskej vysokej škole. V rámci štúdia absolvuješ predmety ako je klinická psychológia, psychopatológia a základy psychiatrie, a mnoho ďalších. Ak sa chceš stať psychológom, môžeš si podať prihlášku na štúdium už teraz po kliknutí na tento odkaz

<<< Späť