K problematike daňových rajov
Postupujúca európska integrácia, informatizácia spoločnosti, prenos bežného i pracovného života do virtuálnej reality, to všetko sú nové výzvy modernej spoločnosti. Nové možnosti otvárajú aj v rámci daňovej politiky a hlavne daňovej optimalizácie. Je samozrejme otázkou, do akej miery ide o právne pojmy. Slovenská legislatívy s daňovou optimalizáciou priamo nepracuje, hoci sama vytvára mantinely pre zákonné lavírovania v medziach zákona. Je prirodzené, že dane predstavujú kľúčový a ťažiskový príjem štátu, ktorý je zhromažďovaný a ďalej alokovaný do verejných statkov, čím štát zabezpečuje plnenie svojich funkcií. A tiež je logické, že je to primárne záujem štátu na riadnej a včasnej úhrade všetkých daňových povinností od povinných subjektov. Optimálne daňové nastavenie veľa vypovedá o vyspelosti konkrétnej spoločnosti a tiež sa premieta do ochoty a záujmu jednotlivcov hradiť povinné platby. Je to primárne záujem štátu zefektívňovať systém určovania aj výberu daní, z ktorých pokrýva vlastné činnosti.
Daňové systémy boli už v minulosti lákadlom pre rôzne obchodné a finančné aktivity
V histórii sme vždy boli svedkami, a nie je tomu inak ani dnes, že mnohé daňové systému sa snažia prilákať určitý druhy obchodných a finančných aktivít s cieľom profitovania vlastného systému na úkor domovských štátov subjektov alebo iniciátorov či nositeľov obchodných a finančných aktivít. Negatívne dopadajú na daňové systémy domovských štátov, ktoré výhodným podmienkam nie sú schopné konkurovať tak, aby sa to neprejavilo negatívne na schopnosti pokrývať verejné funkcie štátu.
V historickom kontexte vidíme, že daňové politiky mali význam pre pokrývanie hospodárskych a sociálnych otázok štátov. Miera zdaňovania musí zodpovedať únosnosti a výnosnosti obchodných aktivít, no musí súčasne zaistiť dostatočné príjmy štátu na ďalšiu alokáciu. Odstraňovanie bariér medzinárodného obchodu, uvoľňovanie možnosti pohybu tovarov a služieb, pracovná fluktuácia, globalizácia, to všetko viedlo k radu daňových reforiem. Globalizácia taktiež povzbudila krajiny k neustálemu vyhodnocovaniu svojich daňových systémov a verejných výdavkov s ohľadom realizácie úprav, ak je to vhodné na zlepšenie “daňovej klímy” pre investovanie. Toto treba vnímať v kontexte rozvoja finančných trhov, eliminácii daňových bariér, v kontexte modernizácia daňových systémov. Globalizácia však priniesla aj jav v podobe možností vyhýbania sa alebo aspoň minimalizácie daňových povinností/daniam prenosom, registráciami alebo využívaním mobilného kapitálu iných krajín.
Daňové stimuly modernizujú daňové systémy
Modernizácia daňového systému v jednej krajine cestou znižovania sadzieb dane, zvyšovaním daňovo neutrálnych základov, je otázkou domácich daňových politík resp. daňových politík konkrétnych štátov. Na jednej strane, absencia minimálnych medzinárodne uznaných štandardov vedie k rôznorodosti daňových politík, na druhej strane je to jav, ktorý podporuje trhovú konkurencie schopnosť. Nie je vylúčené, že až do takej miere, že niektoré daňové politiky budú označované za škodlivé. Daňové stimuly sa dajú vnímať v zmysle jednej daňovej politiky ako nástroj podpory nových investícií, v rámci inej daňovej politiky sú nástrojom na získanie investícií z iného daňového prostredia.
Len ťažko možno zaujímať k uvedeným javom jasné hodnotiace stanovisko. Nesúlady daňových politík, ktoré nie sú cielené, priamo umožňujú, aby sa investície z jednej krajiny prelievali do inej krajiny, aby z nich výhodnejšie daňové politiky čerpali a ukracovali štáty pôvodu. Takéto nezámerné nesúlady môžu byť využívané platiteľmi dane k poškodeniu jednej alebo oboch krajín, hoci skôr sme zástancami toho, že smerujú k obchodnému profitu, ktorý plynie z nesúladných pravidiel daňových politík. A pokiaľ absentuje jednotná medzinárodná úprava stanovujúca aspoň základné spoločné daňové princípy, len ťažko možno očakávať, že daňové úpravy a systémy sa nebudú aj diametrálne odlišovať. Niekedy sa na problémy tzv. daňových rajov označujú za veľký problém krajín. Nepochybne sú ním z hľadiska odlivu daňových povinností, absencie verejných financií, zdaňovania v inej krajine smerujú k nárastu daňových povinností na ďalšiu alokáciu, domáce daňové systémy sú poškodzované a pod. Či už ide o viac alebo menej agresívne daňové politiky, tieto smerujú k presmerovaniu daňových tokov (kapitál, investície, príjmy) do iných krajín zo štátu pôvodu. Takáto škodlivá daňová konkurencia označovaná ako pytliačenie, nie je vo svete výnimkou.
Nízke daňové sadzby sú jedným z nástrojov daňových režimov
Určite daňové raje predstavujú krajiny, kde aj nerezidenti môžu zakladať spoločnosti a profitovať zo služieb a finančných aktivít na území týchto krajín. Nástrojmi ako nerezidentov prilákať, sú nízke daňové sadzby, voľná regulácia, benevolentná právna úprava, rôzne výhody (anonymita, dôvernosť informácií, ochrana pred zaisťovaním a pod.). Daňové raje alebo výhodné daňové režimy, ktoré určujú svoje reálne sadzby dane z príjmu z mobilných činností rôzneho druhu podstatne nižšie pod úroveň sadzieb v iných krajinách, majú potenciál byť škodlivé z rôznych dôvodov:
- porušením finančných a nepriamo reálnych investičných tokov;
- podkopávaním jednotnosti a spravodlivosti daňových štruktúr;
- odrádzaním od plnenia všetkými platiteľmi dane;
- pretváraním želanej úrovne a kombinácie daní a verejných výdavkov;
- spôsobovaním neželateľných presunov časti daňového zaťaženia na menej mobilné daňové základy, akými sú pracovná sila, majetok a spotreba;
- zvyšovaním administratívnych nákladov a zaťaženia na plnenie pre daňové orgány a platiteľov daní.
Na elimináciu škôd spôsobených presunom zdrojov do daňovo výhodných politík, prijímajú rôzne krajiny vlastné pravidlá daňovej povahy. Do rôznej miery sa dajú modifikovať pravidlá zdaňovania zahraničných príjmov a cielene tak vedia dopadať na konkrétne problémy, ktoré sme vyššie naznačili.
Akými benefitmi sa identifikujú daňové raje?
Identifikácia daňových rajov sa spravidla viaže na poznanie, že v danej krajine, pri pohľade na jej daňový systém a povinnosti z neho plynúce, nedochádza k uplatneniu nominálnych daní z príjmov. Môže to byť situácia, kedy sa vyrubujú dane z príjmov individuálne i kolektívne, no daňový systém obsahuje rad benefitov, ktoré umožňujú ponižovať základy dane, alebo uplatňovať si voči nemu výhrady, odpočty, garantované základy a pod. Ani toto nemusí byť končený model a v zásade daňovo škodlivým je aj taký model zdaňovania, kedy sa príjmy individuálne aj kolektívne zdaňujú podľa platnej legislatívy, ale táto je neporovnateľne výhodnejšia oproti iným krajinám (v komparácii sa zdaňovanie tu viac oplatí). Všetky tri príklady situácií majú nežiadané vplyvy z pohľadu druhej krajiny. Neexistencia dane alebo nízka skutočná sadzba dane z príslušných príjmov je počiatočným bodom akéhokoľvek vyhodnotenia. Žiadne alebo len nepatrné zdanenie skombinované so skutočnosťou, že krajina sa ponúka ako miesto alebo je vnímaná ako miesto, ktoré môže byť využité nerezidentami na uniknutie dani v ich krajine sídla, môžu byť postačujúce na klasifikáciu takejto jurisdikcie ako daňového raja. Podobne žiadne alebo len nepatrné zdaňovanie kombinované s podstatnými obmedzeniami schopnosti ostatných krajín obdržať informácie od tejto krajiny pre daňové účely, typicky rozpoznávajú daňový raj. S ohľadom na zvýhodňujúce daňové režimy, kľúčové faktory okrem žiadneho alebo nízkeho efektívneho zdaňovania z príslušných príjmov, zahŕňajú: či je režim obmedzený na nerezidentov a či je inak izolovaný od domáceho hospodárstva, nepriehľadnosť a nedostatočný prístup k informáciám o platiteľoch daní, ktorí majú výhody zo zvýhodňujúceho daňového režimu.
<<< Späť