Hlavné faktory ovplyvňujúce infláciu
Inflácia patrí medzi témy, ktoré sa stali hlavným bodom záujmu aj širšej laickej spoločnosti v posledných rokoch v súvislosti so zmenami v ekonomike v dôsledku pandémie Covid-19, vojny na Ukrajine a ďalších globálnych zmien. Čo všetko dokáže ovplyvniť infláciu?
Čo je to inflácia?
Pojem Inflácia , pochádza z latinčiny a doslova znamená opuch alebo zväčšovanie objemu. Inflácia je závažný makroekonomický problém, ktorý neustále spôsobuje zvyšovanie cenovej hladiny produktov a služieb, prípadne znižovanie kúpnej sily peňažných jednotiek. (Lisý at el, 2012, s.459)
Bežnému človeku, ktorý pozoruje ekonomické dianie ako divák usadený v obrovskom divadle finančných zmien môže inflácia pripadať ako hlavná záporná postava jeho obľúbeného príbehu ekonomického diania v jeho krajine ktorá sa mu dokonca snaží nenápadne kradnúť peniaze z jeho peňaženky. A nielen jemu ale aj všetkým ktorých pozná, aj keď inflácia nieje živá entita dianie v ekonomike ju môže veľmi živo ovplyvňovať a naopak . V realite môžeme však infláciu pozorovať ako reakciu na niekoľko kľúčových faktorov v ekonomike. A v tomto krátkom ale výstižnom článku si viac priblížime niekoľko z nich. Skôr ako si opíšeme spomínané faktory inflácie musíme si ju rozdeliť na dve základné časti, ide o dopytovú a nákladovú infláciu.
Dopytová inflácia
Aby sme pochopili pojem dopytová inflácia, musíme najprv pochopiť pojem inflačná medzera. Ak agregátny dopyt v ekonomike rastie a presahuje rozsah potenciálneho produktu ekonomiky, vzniká ekonomická nerovnováha, prípadne napätie medzi agregátnou ponukou a dopytom. Ekonomická nerovnováha je zdrojom inflačných tlakov, ktoré môžeme považovať za nástroj na obnovenie rovnováhy v ekonomike. Inflačná medzera je rozdiel medzi skutočným HDP a potenciálnym HDP. Ide o krátkodobý stav a po určitom čase dochádza k návratu na úroveň potenciálneho produktu. Pri inflačnej medzere chcú domácnosti, firmy a vláda spotrebovať väčšie množstvo produktu, ako je ekonomika schopná dlhodobo vyprodukovať, ale to nie je možné a východisko je v podobe inflačných procesov, ktoré rastom cenovej hladiny znižujú kúpnu silu všetkých ekonomických subjektov. Dôsledkom je, že agregátny dopyt rýchlo rastie až k produkčnému potenciálu ekonomiky a cenová hladina prudko stúpa. ( Lisý, 1998, s.340)
Faktory ovplyňujúce dopytovú infláciu
Príčiny inflácie na strane dopytu sú spôsobené faktormi, ktoré tvoria agregátny dopyt. Sú to napríklad výdavky na spotrebu, investičné výdavky, vládne výdavky, export. Štát môže využívať rôzne nástroje hospodárskej politiky, ktorými znižuje diskontnú sadzbu a tým zvýhodňuje úvery. To zvýši spotrebu a investičné výdavky a povedie k inflácii. Ak rast nominálnych miezd prevyšuje rast produktivity, môže dôjsť k inflácii. Nadmerné investičné výdavky spojené s multiplikačným a akceleračným princípom môžu spustiť rast agregátneho dopytu, ktorý sa môže prejaviť ako dopytová inflácia. Ekonómovia sa zhodujú, že podstatou dopytovej inflácie je príliš vysoká miera míňania pri danej ponuke tovarov a služieb. (Hontyová et al, 1997, s.143)
V roku 2021 vzrástli ceny pre spotrebiteľov na Slovensku v priemere o 3,2 %, čo už vtedy predstavovalo najrýchlejšie ročné tempo inflácie od roku 2012. (Ministerstvo Financií SR, mfsr.sk)
Aktuálna inflácia vo februári roku 2023 tretíkrát v priebehu posledných štyroch mesiacov dosiahla najvyššie číslo posledných rokov a to 15,4 % (štatický úrad slovenskej republiky, slovak.statistics.sk)
Nákladová inflácia
Nákladová inflácia sa od dopytovej líši tým, že jej impulzmi sú nákladové „šoky“. Impulzom k tejto inflácii je zvýšenie nákladov. ide o zvýšenie mzdových nákladov alebo zvýšenie cien niektorých základných surovín, napríklad ropy. Ale ani nákladový šok sám o sebe nie je schopný inflácie. Rastúce náklady vedú k zníženiu výroby a zamestnanosti. Objaví sa nezamestnanosť. Nezamestnanosť však postupne presviedča zamestnancov a ich odbory, aby prehodnotili svoje mzdové požiadavky. Akonáhle sa tak stane, mzdy klesnú a s nimi aj náklady a ceny. (Holman, 2008, s.295-296)
Faktory ovplyvňujúce nákladovú infláciu
Nákladmi tlačená inflácii existuje aj vtedy, keď neexistuje prebytok agregátneho dopytu, ktorý je spojený s medzerovou infláciou. Tento typ inflácie sa objavil za tri roky a po druhej svetovej vojne sa stal bežným typom inflácie. Nákladová inflácia bola v tomto období spojená najmä s rastom nominálnych miezd, preto sa niekedy nazýva mzdová inflácia. Prispeli k tomu najmä odbory, ktoré presadzovali zvýšenie úrovne nad úroveň presahujúcu tempo rastu produktivity práce. To však bola len jedna z možných súvislostí, ktoré môžu spôsobiť infláciu nákladov. Politické udalosti spôsobili výrazné zvýšenie cien niektorých komodít a nákladov a s tým súvisiaci vplyv na infláciu. Pre vznik tohto typu inflácie je vhodná oligopolná trhová štruktúra vo vyspelých trhových ekonomikách. Nákladová inflácia nastáva na strane agregátnej ponuky práve vtedy, keď v ekonomike neexistuje prebytok agregátneho dopytu. Jednou z príčin tejto inflácie môže byť nedokonalá konkurencia. Iné môžu spôsobiť udalosti, ktoré môžu zvýšiť politické zvýšenie cien tovarov, ktoré sú v mnohých krajinách strategické, čím sa podstatne zvýšia výrobné náklady, čo následne vyvolá infláciu. (Lisý et al, 2000, s.342)
Ďalšie faktory ovplyvňujúce infláciu
Okrem komplikovanej dopytovej a nákladovej inflácie existuje aj celá paleta ďalších faktorov, ktoré nepriamo pôsobia na vznik inflácie, a ktoré sú pre bežného človek uchopiteľnejšie. Asi najrozšírenejším prípadom je výroba platidla bez jeho krytia alebo udržania hodnoty iným spôsobom. V histórii mnohých krajín (a v súčasnosti je tento trend stále možné sledovať v niektorých afrických či ázijských krajinách) vznikla inflácia aj na základe neregulovanej tlače peňazí. Tlačou nových bankoviek, najmä tých legálnych, sa mnohé ekonomiky snažili zachrániť štátne financie a získať takýmto spôsobom prostriedky pre niektoré kriticky zadlžené odvetvia. V skutočnosti však spôsobili pravý opak, keďže výrobou nových platidiel konkrétna mena stráca hodnotu. Pri tomto postupe môže dôjsť až k takým extrémnym situáciam, že mena ako taká úplne stratí hodnotu a malý nákup základných potravín môže stáť aj niekoľko miliónov. Rovnako k inflácii môže prispieť aj ekonomická izolácia, ako to vidíme posledné roky napríklad v Rusku. Medzi krajiny s najvyššou infláciou (a teda najslabšou menou) patrí napríklad Irán (1€ má hodnotu takmer 50 000 iránskych Rialov), s veľkou infláciou bojuje napríklad aj Venezuela.
O inflácii sa učíme aj na PEVŠ
Na Fakulte ekonómie a podnikania sa inflácii venujeme v učebných osnovách bakalárskeho aj inžinierskeho štúdia. Podajte si jednoduchú online prihlášku a študujte na PEVŠ. Prihláste sa napríklad na obľúbený študijný program Ekonomika a manažment podnikania, ktorý otvárame v dennej, ale aj v externej forme.
Zoznam použitej literatúry:
MINISTERSTVO FINANCIÍ, SR. 2022. Inštitút finančnej politiky: Komentár 2022/07. Bratislava: MF SR, 2022/07. 4s. Dostupné na internete: https://www.mfsr.sk/files/archiv/23/2022_7_Inflacia.pdf
Knižný zdroj : LISÝ, Ján, Anetta ČAPLÁNOVÁ, Valéria DZIUROVÁ, et al. Ekonómia. Praha: Wolters Kluwer, 2016, 621 s. [38 AH]. ISBN 978-80-7552-275-7.
Knižný zdroj : Holman, R. 2008. Základy ekonomie pro studenty vyšších odborných škol a neekonomických fakult VŠ. Praha : C. H. BECK. s.372. ISBN 987-80-7179-890-3
Knižný zdroj: Hontyová, K. et al. 1997. Ekonomická teória. Bratislava: ELITA. s.169. ISBN 80- 8044-036-0
Zdroj: Štatistický úrad slovenskej republiky: Inflácia za rok 2022, Dostupné na internete:
<<< Späť