,,Svojich študentov vediem k tomu, aby sa vrátili k tvorivým aktivitám z detstva“
Človek je bytosť tvorivá. Aspekty, ktoré tvorivosť podnecujú skúma práve oblasť psychológie. Pedagogička Fakulty psychológie PEVŠ a zároveň odborníčka v tejto oblasti, doc. PhDr. Eva Szobiová, PhD. nám v rozhovore prezradila, prečo je tvorivosť dôležitá, či sa dá tvoriť aj v pokročilejšom veku a ako zapája tvorivosť do vyučovacieho procesu.
P: Čo je to tvorivosť?
S: Tvorivosť je zaujímavá a inšpiratívna. Keď sa na to pozrieme z uhľa pohľadu, že každý deň by sme mali urobiť niečo, čo je tvorivé, tak je to asi na prvý pohľad náročné, pretože je to nové, prekvapivé, originálne, ako pre toho človeka, alebo aspoň pre niektorých okolo neho. Vymedzení tvorivosti je veľmi veľa, ale to ústredné je novosť, užitočnosť, originálnosť.
P: Čo bolo hlavným dôvodom, že ste sa vo svojej odbornej činnosti rozhodli zamerať na tvorivosť?
S: Tých dôvodov bolo viac. Počas vysokoškolského štúdia som videla ešte ako študentka, že máme rôznorodých učiteľov. Ak bol učiteľ, ktorý robil tvorivo, tak nás to lákalo byť aktívnymi, zapájať sa, prinášať vlastné názory. Stretla som učiteľa, ktorý sa venoval tejto téme v období, keď som študovala, navyše vyšla aj knižka pod názvom Tvorivé myslenie- psychológia správneho myslenia. Spojenie tvorivosti s psychológiou som vnímala ako niečo úžasné. Neskôr som si vybrala tému v danej oblasti na vypracovanie diplomovky a potom aj na napísanie kandidátskej dizertačnej práce.
P: Je podľa Vás každý človek tvorivý?
S: Myslím si, že áno. Na každej úrovni života človeka môžeme nájsť jeho tvorivosť. Závisí to aj od toho, či tú tvorivosť vidíme, akceptujeme alebo ju skôr berieme ako prirodzený prejav a samozrejme tie úrovne tvorivosti sú rôznorodé. Už v malom veku dieťaťa vidíme, že ich prejavy sú rôzne- niektoré sú zvedavé, niektoré sú aktívne, stále sa snažia prinášať si zmenu do života. Tým sa tá tvorivosť už odmalička rozvíja. Ak sa stretnú s prostredím, ktoré ich neakceptuje, je to problém. Takže tí veľkí tvorcovia boli najskôr malí tvorcovia.
P: Odkiaľ podľa Vás prichádza nápad? Niektorí tvrdia, že vychádza z duše, niektorí sa vyjadrujú, že sa myšlienka rodí v hlave a niektorí tvrdia, že je to sila zhora.
S: Robili sme taký exkurz na tvorivosť a naozaj je to tak, že niektorí proces tvorivosti pripisujú nadprirodzeným silám. V každom prípade človek dostal túto výnimočnú schopnosť, tým že môže využiť svoje emócie, svoju kreatívnu silu, motiváciu, k tomu, aby jeho schopnosti, ktoré sú v našom mozgu, ústredne využil a vlastne samotný mozog je tou hlavnou inštanciou odkiaľ myšlienky a nápady prichádzajú. Mozog ďalej spolupracuje s pravou, ľavou hemisférou, kde sú racionálne sily, neuvedomované sily, rôzne city, naše imaginácie, takže niektorí hovoria, že to vzniká v srdci, lebo keď sme zaľúbení, tak tvoríme básne, práve preto, že to toho človeka nejako povzbudí, alebo túžime mu odovzdať tú správu v podobe tej láskavej myšlienky. Potom ďalší hovoria, že je to naozaj čisto logické myslenie. Ale ak máme byť k sebe úprimní- bez fantázie ani vedci na nič neprišli.
P: Aký máte názor na múzy?
S: Múzy boli kedysi v antike umiestňované na Olymp. Ľudia verili, že keď prídu k Olympu a budú prosiť bohov o to, aby im vnukli myšlienky, nápady, tak múza, či už Kaliope, Thalia, Eros, im ten nápad prinesie. Samozrejme toto sú naozaj prekonané názory. Ale pre mnohých umelcov existovali múzy iných podobách- v podobe žien, alebo v podobe ľudí, ktorí pre nich niečo znamenali. Múzami niekedy bývajú aj myšlienkoví nasledovatelia hodní pozoruhodných krokov. Naozaj ísť v ich šľapajach bola možno pre nich múza. Beriem to tak, že múzou môže byť pre mňa príroda, dobrý človek, nádherná skupina, v ktorej sa cítim byť prijatý a zároveň inšpirovaný. Takže múzy môžeme nájsť všade okolo nás.
P: Ako sa dá rozvíjať tvorivosť? Je možné ju rozvíjať aj v pokročilejšom veku?
S: Ak je človek túžiaci po zmene, v podobe prinášania novosti, prekvapivosti, neobyčajnosti do života, tak neutícha. Dokonca sú zistenia, že ľudia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek a predtým nemali príležitosť sa venovať sebe kvôli tomu, že sa venovali zabezpečeniu základných potrieb v rodine, neskôr dosiahli svoje obdobie, kedy môžu rozvinúť ich schopnosti, ktoré v nich predtým len driemali. Takže sú dôkazy, že starší ľudia mali rôzne výstavy, v neskoršom veku začali kreatívne činnosti, či už v oblasti maľby, či už v rôznych praktických zručnostiach alebo napr. takí insitní maliari, akí sú dnes uznávaní. Takže je možné do neskorého dychu tvoriť a nevzdávať sa toho.
P: Koho považujete za najväčšieho tvorcu?
S: Mám veľmi veľa ľudí, ktorých obdivujem. Obdivujem ich najmä kvôli tomu, že prekonali traumatické udalosti. Je menej známe, že mnohí objavitelia napr. Isaac Newton, keď bol malý nežil so svojimi rodičmi alebo slávny maliar a básnik Michelangelo stratil svoju mamu vo veku 6 rokov. Čiže možno hľadali nedostatky vo svojom živote, ktoré chceli využiť v prospech objavenia toho prázdneho miesta, ktoré im zostávalo a zaplnili si ich v hľadaní zmyslu toho, čo ich naplní. Medzi nich patrí napr. aj Henri de Toulouse Lautrec, maliar nižšieho vzrastu, ktorý sa túžil zapáčiť ženám a získať si ich tým, že maľoval. Frida Khalo- žena, ktorá si prešla vážnymi zdravotnými ťažkosťami, čo priniesla pre svet? Beriem to vyslovene ako veľkú príležitosť ukázať, že prispejem tomuto svetu a môže to spraviť každý. Možno sa zdá, že robíme prácu, ktorá je monotónna. Ale aj pri obyčajnom varení doma máme snahu s láskou predostrieť to, čo sme uvarili a dávame do toho naozaj kus seba. Aj to je určitý druh tvorivosti.
P: Prečo je podľa Vás mnoho tvorcov psychicky labilných?
S: Ak to zovšeobecňujeme, niektorí máme to nešťastie, že sme psychicky viac úzkostní, máme možno nejaké predispozície k citlivému vnímaniu sveta, veľmi sa nás dotýkajú udalosti okolo nás, ktoré iných vôbec nezasiahnu a práve tvorcovia bývajú veľmi citliví a senzitívni. Dotkne sa ich častokrát niečo, čo ostatní považujú za nepovšimnutiahodné a tieto faktory v nich môžu spustiť také chvíle, keď nie sú schopní zvládnuť psychický atak nejakej zložitej situácie, keď nemajú niekoho na blízku a riešia to spôsobom seba deštrukcie. Mnohí mladí ľudia namiesto toho, aby sa snažili nájsť tú konštruktívnu cestu ako sa s tými problémami vyrovnať to urobia takýmto deštruktívnym spôsobom. Ale je pochopiteľné, že je to spôsob ako danú situáciu nejak vyriešiť. Pre nich sa to zdá ako tá najvhodnejšia cesta.
P: Aké sú Vaše koníčky? Viete nám poradiť nejaké činnosti, pri ktorých sa dá totálne vypnúť, aby sme sa v tomto uponáhľanom svete nezbláznili?
S: V mojom prípade naštartujem môj deň cvičením. Potrebujem si každé ráno zacvičiť a tým získavam novú energiu, aby som ju mohla rozdať aj iným a nenechávať si ju pre seba. Vnímam príležitosti k relaxácii aj v tvorivej diskusii s priateľmi, s manželom, s priateľkami. Vidím, že keď sa venujem napr. kvietkom doma i v záhrade, robím to čo ma baví, aranžovanie kvetov je moja srdcová záležitosť. Rada si občas okrem počúvania hudby aj zahrám na husličky, ktoré som kedysi oveľa častejšie držala v rukách a milujem prechádzky. Odporúčam teda pohyb a aktivity, ktoré nás bavia. Pre každého to môže byť úplne iných druh činností. Pre niekoho to je kreslenie, ktoré som v minulosti tiež praktizovala častejšie, ale už som viac sebakritická. Ale asi sa treba vrátiť k autentickosti, že toto je to, čo ma zaujíma, čo mi robí radosť. Jeden zo psychológov Mihaly Csikszentmihalyi hovorí, že zažívajte každý deň flow- to je prúd, keď ste spojení s činnosťou, ktorá vás nezaťažuje, ale naopak vás baví, máte pri nej obrovskú radosť spojíte sa s emóciami a ste spokojní.
P: Je podľa vás tvorivosť v pedagogickom povolaní dôležitá?
S: Myslím si, že bez toho to nejde. Tá rutina pedagóga po istom čase príde. Ale sám môže mať niekedy pocit, že nevie sa naladiť na skupinu, je tam nejaká prekážka v spojení dialógu počas prednášky. Dôležité pre mňa ako pedagóga je, že vidím, ako ich zaujíma moja prednáška, že sa pýtajú, nemajú zábranu so mnou polemizovať. Mám veľmi rada študentov, ktorí položia naozaj provokatívnu otázku, že sa niečo zdá byť nespochybniteľné a tou otázkou zistím, že je dôvod k spochybneniu. Pedagóg by mal cítiť, že sa vie veľa naučiť od svojich študentov. Neraz sa prichytím pri tom, že oceňujem ich nápady. Som rada, že taká vzájomná kooperácia a podnetnosť medzi pedagógom a študentom funguje, bez toho si neviem predstaviť pripravovať ich a učiť. Najmä pri spracovaní bakalárskych, diplomových a dizertačných prác je to najmä o dialógu.
P: Sú študenti Fakulty psychológie PEVŠ tvorivé osobnosti?
S: Myslím si, že áno. Väčšina z nich sú tvorivé bytosti. Vidím v nich záujem, potenciál, snažia sa spojiť úlohy počas štúdia s tým, čo robia aj v tom bežnom živote, nakoľko popri štúdiu aj mnohí pracujú. Napr. môj predmet Psychológia tvorivosti obsahuje aj testy, úlohy, kde môžu sami objavovať svoju tvorivosť. Keď som sa ich na začiatku pýtala, čo robili vo svojom živote od malého mala, v období spontánnosti, tak mi hovorili, že často spievali, tancovali, kreslili, maľovali, skladali básne, piesne, hrali na hudobných nástrojoch, atď. A práve počas týchto predmetov ich vediem k tomu, nech sa vrátia k týmto aktivitám, ktoré ich v minulosti robili šťastnými. Tvorivosť je mnohokrát o šťastí a o prežívaní šťastia, lebo nám dodáva veľa energie a keď ste sa ma pýtali otázku ako to v tomto svete vydržať a nepodľahnúť okolitému svetu, máme v sebe veľký zdroj, len si ho nechávame niekedy udupať možno príliš kritickými rodičmi, učiteľmi, dospelými. Dobré je vrátiť sa k tomu detskému ja.
_____
Doc. PhDr. Eva Szobiová, PhD. absolvovala štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, kde sa venovala problémom výchovy a vzdelávania detí a mládeže v školských a mimoškolských výchovných zariadeniach (detské domovy, školské družiny, domovy mládeže…). Vyše dve desaťročia pôsobila na Katedre psychológie FFUK, od r. 2000 ako docentka. Popri pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti a práci v odborných profesijných inštitúciách participovala 4 roky v Spoločenskovednej sekcii pri UNESCO, v expertnej skupine v rámci štúdie OECD PISA 2003 – 2006 na národnej úrovni – výskum čitateľskej gramotnosti a riešenia problémov 15-ročných žiakov. Po absolvovaní výcvikového programu v adlerovskej psychoterapii a poradenstve sa zaoberala tiež psychoterapeutickou a poradenskou činnosťou pre dospelých. Pracovala v Centre excelentnosti výskumu tvorivosti, inteligencie a kognícií SAV. Pôsobila aj ako lektorka vzdelávania pre MENSA Slovensko (Spoločnosť združujúca vysoko inteligentných ľudí). Lektorsky tiež zabezpečovala rôzne typy vzdelávacích aktivít (napr. o podporovaní nadania, tvorivosti a psychickej odolnosti detí a mládeže) pre učiteľov, psychológov, špeciálnych pedagógov, vychovávateľov, zdravotníckych pracovníkov a iných odborníkov v SR.
Od r. 2011 pracuje na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, kde je garantkou študijného programu Psychológiav bakalárskom študijnom programe a zároveň spolugarantkou študijného programu Školská psychológia v doktorandskom študijnom odbore Pedagogická, poradenská a školská psychológia. Prednáša pedagogickú psychológiu a edukačnú psychológiu v biodromálnom kontexte, psychológiu tvorivosti, inteligencie a nadania, o súčasných trendoch v edukačnej psychológii a tvorivosti vo výchove a vzdelávaní v súčasnej spoločnosti. Prakticky i výskumne sa dlhodobo zaoberá problematikou tvorivosti, jej zisťovaním, rozvíjaním. Zameriava na skúmanie problematiky tvorivosti v kontexte životného štýlu a psychickej odolnosti v súvislosti s dimenziami osobnosti so špecifickým zameraním na obdobie adolescencie. V súčasnosti sa venuje problémom mentálneho zdravia adolescentov i dospelých, tiež skúmaniu školskej klímy v kontexte tvorivosti.
Je autorkou viac ako 150 časopiseckých a knižných publikácií. K najvýznamnejším patria Tvorivosť – poznávanie tajomstiev (2016), Creativity – unravelling the mystery (2014), Životný štýl, tvorivosť a reziliencia adolescentov (2013), Rozvoj tvořivosti a klíčových kompetencií dětí(2007, 2014), Tvorivosť, od záhady k poznaniu (2004, 1999), Program stimulácie tvorivých schopností detí predškolského veku (2004), Program stimulácie rozvoja osobnosti detí z detských domovov (1983) a ďalšie. Riešila rad výskumných úloh a vedeckých grantov (18), medzi nimi na riešení 7 vedeckých grantov VEGA SAV a MŠVVaŠ, ale aj medzinárodných grantov (napr. Operačného programu Vzdelávanie (2015), Multikultúrna tolerancia v práci psychológov (2017) Cross-Cultural School Climate Study (2018).
V rámci psychodiagnostiky spolupracovala na slovenskej štandardizácii testov Hodnotenie managerských schopností (1993), tiež na Sebaposudzovacej škále tvorivo orientovanej osobnosti (2003), reštandardizácii slovenskej verzie Toranceovho testu figurálneho tvorivého myslenia(2008), slovenskej verzii Dotazníka popôrodného puta (2015), overovaní dotazníkov školskej klímy na Slovensku (2018).
Problematike tvorivosti sa venuje od študentských čias, zaoberá sa tiež diagnostikou inteligencie, otázkami motivácie, efektívneho učenia v tradičnej i alternatívnej škole a rodine, tiež duševnému zdraviu a psychickej odolnosti z pohľadu pozitívnej psychológie.
Kompletný prehľad publikačne činnosti
<<< Späť